Trumpov pokus rozveseliť atmosféru na brífingu, že s Merkelovou ich spája to, že oboch odpočúval Obama, mal síce dieru – niet dôkazov, čo sa týka jeho –, ale ako náznak, že veľa ďalších prienikov nebude, splnil úlohu.
Oddanosť Trumpa záväzkom v aliancii a Merkelovej ubezpečenie, že Nemecko zvyšuje obranné výdavky, sa dajú vnímať ako zblíženie. Nie sú však posunom ich osobného kontaktu, len potvrdením pozícií, ktoré vyrysovalo európske turné viceprezidenta a ministra obrany.
Rezervovanosť Trumpa, ktorý slovom ani gestom neopätoval Merkelovej vďaku za americký príspevok na budovaní nemeckej demokracie, sa tu aj dá chápať. Poradcovia ho zrejme poučili, že status „hovorkyne“ celej EÚ špeciálne v tomto bode nemá.

Na požiadavke „férových podielov“ na obranu nie je v Únii zhoda. Cez kancelárkin návrh-nástrel, že do výdavkov na bezpečnosť by sa mali rátať i „mäkké“ peniaze na rozvojovú pomoc, čiže stabilizáciu krízových regiónov, sa Trump diskrétne odmlčal. Nie je však ťažké si predstaviť, čo si asi myslel práve vo chvíli, keď vo svojom návrhu rozpočtu on túto položku o 28 percent krátil...