né odseky tohto paragrafu, ktorý vládna koalícia presadila pri schvaľovaní novely Občianskeho súdneho poriadku pred dvoma rokmi.
Takže už nebude možné, aby napríklad pán Liščák podal v mene vlády žalobu na denník SME na súde v Banskej Bystrici, pretože sa ruší podmienka, že "príslušný je súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko". Už nebude možné nútiť sudcov, aby vo veciach na ochranu osobnosti uprednostňovali tieto prípady na úkor iných, pretože sa ruší podmienka, aby začali konať "o veci samej najneskôr do 30 dní od podania návrhu". Už nebude možné vyžadovať, aby dôkaz pravdy predložil žalovaný, pretože sa ruší podmienka, že "ak tak žalovaný neurobí, súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe". Už nebude možné vyvíjať nátlak na sudcov, aby rozhodovali v časovom strese, pretože sa ruší podmienka, že "súd je povinný v týchto sporoch rozhodnúť najneskôr do jedného roka od podania žaloby".
Rozhodnutie Ústavného súdu je sklamaním pre politikov - koaličných i opozičných - ktorí $ 200i využívali nielen vo vzájomných žalobách, ale i v žalobách na médiá. Ústavný súd novelu OSP už raz s ústavou posudzoval a pred rokom na návrh prezidenta rozhodol, že ani ďalšie jej paragrafy neboli v súlade s ústavou. O $ 200i rozhodnúť nemohol, pretože prezident ho nenapadol. Vzhľadom na kvalitu šéfa jeho legislatívneho oddelenia JUDr. Trimaja možno povedať, že pán Kováč v tom čase uprednostnil vlastný záujem pred záujmom občanov i ústavnosťou. Začínal sa spor, v ktorom riaditeľ SIS Lexa žaloval prezidenta za jeho výroky voči SIS v súvislosti s únosom jeho syna. A práve na základe $ 200i sa chystal prezident ako "dôkaz pravdy" predložiť aj rozsudok viedenského súdu, či výpoveď O. Fegyeveresa, ktorý vypovedal, že SIS i on osobne sa na únose podieľali. Po odmietnutí Lexovej žaloby by tak bola účasť SIS na únose súdne potvrdená.
