Autor je filmový kritik a teoretik
Posledných deväť partizánov sa pod tmavou oblohou plnou dronov sťahuje cez Severný žľab pod hrebeň. Zasneženým nočným priesmykom sa vyhýbajú. Munície už nemajú mnoho, ani poživne.
Keď sa okupačné vojská prevalili cez východné nížiny a armáda to vzdala, partizánske štáby verili a dúfali, že pomoc príde zvonka. Dúfali zbytočne.
“Kým ešte existovalo partizánske kontrašpionážne oddelenie, tak podobne ako oficiálni kontráši niekdajšej regulárnej armády vyhodnotilo, že odpor či, božeuchovaj, odboj nemá žiadny zmysel.
„
Konáre kosodreviny švihajú do ubolených tiel, oči režú od nevyspatia. Viacerí podopierajú ranených. Ľadviny bolia tak, že už majú problém s močením. Z omrznutých pier sa odtŕhajú kusy kože.
Podporu obyvateľstva už nemajú takmer žiadnu, naháňa ich miestna domobrana, rušia im komunikačné siete, mobilný signál, GPS koordináty. Vláda skolabovala okamžite, prezident je internovaný.
Okupácia bola pripravená dávno. A dobre. Veľmi dobre. Motív, príležitosť, prostriedky. Okupanti si to všetko vyskúšali už neraz, najprv opatrne testujúc spravodajskými tykadlami verejnú mienku, možnosti odporu, schopnosti vlád a vágnu pevnosť spojeneckých dohôd.
