U ž ako malé deti sme v rozprávkach hltali zápas tých zdanlivo bezmocných proti oveľa väčším a silnejším protivníkom, malej Popolušky proti zlej macoche, a s napätím sledovali, ako bude ten zlý dolapený a aký trest ho stihne.
“Nikdy sme však kľúčové udalosti našich dejín nedokázali poriadne spracovať, vyrovnať sa s nimi a zreteľne povedať, ktoré z nich boli bojom za slobodu, ktoré zlyhaním lídrov, prípadne rovno kolaboráciou vlády so zlom.
„
Vedeli sme jasne pomenovať, kto je ten zlý a kto dobrý, lebo odmalička nás učia rozmýšľať v kategóriách dobra a zla, a tak tá deliaca čiara je prirodzená a akoby zapísaná v nás.
A hoci nám zavše bolo toho zloducha ľúto, lebo sme v ňom videli aj to ľudské či zraniteľné, bolo samozrejmé, že potrestať ho je správne.
Skutočné dejiny sú pretkané stovkami skutočných príbehov boja proti zlu. Aj v nich je jasné, kto je zlý, kto je ten dobrý, kto prirodzené práva chráni a kto potláča. Kto mal byť potrestaný a komu bolo treba pomôcť. A nie je to len o klišé, že históriu píšu víťazi.
Nesprávni hrdinovia
Aj dejiny Slovenska sú príbehom boja za práva a slobodu, prerušeným epizódami ohavných činov tých, ktorí v záujme osobných prospechov a zisku dokázali zrádzať, unášať, deportovať či vraždiť.
