Triumfálna voľba Martina Schulza na predsedu SPD bez protihlasu (!!), čím prepisoval históriu, je lekciou zdržanlivosti a pokory. Ešteže v pocite, že zombie z europarlamentu je dobrý akurát tak na veko na rakve nemeckých socialistov, autor textu určite nebol osamotený.
Stíhacia jazda v prieskumoch, do ktorej sa SPD po nominácii Schulza na kancelárskeho kandidáta pustila, až dobehla-preskákala CDU/CSU, výsledok voľby, samozrejme, už predznamenala.
I keď Nemecko má špecifiká, fenomén Schulz – dá sa už tak hovoriť – má celoeurópsky presah. Je totiž v zásadnom protirečení s utrpením socialistických strán na celom Západe.
Holandská verzia – Strana práce – je týždeň po najhoršom výprasku, odkedy existuje, britskí labouristi sú s Corbynom skôr sekta, demokrati v USA na uterák, Renzi v Taliansku nápodobne po referende, pričom vo Francúzsku je socialista v prezidentskej kampani čistý outsider.
