Aby z vládnej ofenzívy proti amnestiám nemala hlavybôľ iba opozícia, do deja vstúpil – ako na zavolanie – sám Kotleba.
Je nesmierne dojímavé, že skutok Mečiara – a teda aj ten, ktorý omilostil – si želajú dať na poriadok aj páriovia politického života.

Predstava víťazstva, ktoré zabezpečia hlasy tých, ktorým sa nepovie inak než fašisti, však musí destabilizovať prinajmenšom Bugára. (Čo na to Žitňanská, Šebej a Kresák?) Menej už Fica a Danka, ktorým dáva Kotleba peknú zámienku ústavný návrh odvolať.
Ak si teda tradičná opozícia nedá povedať, že jediná cesta do Ríma vedie cez Košice.
Klinec navyše však navŕtal Kotleba aj do hláv Sulíka a spol. Ak sa totiž Smer-SNS-Híd extrémistu nezľaknú a pôjdu za svojím na doraz, tak majú na opozíciu páku, na ktorú je vydieranie slabý názov.
Z verzie, že pod zacelením dvadsaťročnej jazvy národa budú mená Fico, Danko (Bugár) a Kotleba, a žiadna demokratická opozícia, nikdy nevyrastie plnohodnotný pocit satisfakcie a odkliatia.
Iba emócia, že v SR aj dobré konce sú na vracanie.