a nesplnení záväzku podpísať ho do konca septembra sa v uplynulých týždňoch podarilo prekonať väčšinu prekážok. Jednou z tých posledných bola konkrétna forma dištancovania sa MK od presadzovania územnej autonómie na etnickom princípe. Prekonávanie tejto prekážky by sme mohli obrazne nazvať bojom medzi prítomným a budúcim časom. Otázka znela, či "MK nepresadzuje územnú autonómiu" alebo ju "nebude presadzovať". MK navrhovala prítomný čas, lebo budúci čas podľa jej (oficiálneho) zdôvodnenia vzbudzoval dojem, že územnú autonómiu v súčasnosti presadzuje, čo nie je pravda. SDK zasa chcela mať vo vyhlásení čas budúci, lebo čas prítomný podľa nej nezaručoval, že MK v budúcnosti nezačne územnú autonómiu presadzovať. Kompromisom by malo byť spojenie prítomného a budúceho času, teda formulácia "nepresadzuje a nebude presadzovať".
Ak sa táto formulácia v spoločnom vyhlásení naozaj objaví, podarí sa SDK niečo, čo sa nikdy nepodarilo a ani nepodarí politickým silám tvoriacim súčasnú vládnu koalíciu: dostať od politickej reprezentácie maďarskej menšiny prísľub nepresadzovania územnej autonómie. Akokoľvek dômyselne naformulované vyhlásenie však vždy zostane len garanciou s ručením obmedzeným. Nič totiž nemôže dať absolútnu záruku, že sa lídri (či už súčasní alebo iní) maďarských strán (či už existujúcich alebo nejakých iných) niekedy v budúcnosti pod vplyvom úplne inej politickej situácie predsa len nepriklonia k autonomistickým požiadavkám. Skutočná garancia proti takémuto vývoju je však tiež v rukách SDK. Je ňou ochota spolupracovať s maďarskými stranami v opozičných laviciach i vo vládnych kreslách a štandardný európsky prístup k národnostným menšinám. Menšina, ktorá sa vo svojej krajine cíti dobre aj bez územnej autonómie, nemá dôvod o územnú autonómiu žiadať. Spoločné vyhlásenie SDK a MK má šancu stať sa významným krokom na ceste k tomuto cieľu.
