Už to zaznelo na adresu Británie, teraz sa to potvrdilo aj v prvej francúzskej predvolebnej debate. Politika kedysi veľkých hráčov sa sťahuje domov, bližšie ku kozubu.
Ako inak tomu rozumieť: tá tretina predlhej diskusie, ktorá sa mala venovať miestu Francúzska vo svete, riešila Nefrancúzsko najmä cez kľúčové slová hranice a terorizmus. Preto len zopakujeme, že ak aj kandidátka pravého okraja nezvíťazí, debata je už raz zarámcovaná v jej komfortnej zóne.
Le Penová sa už klasicky spoliehala na opisovanie Francúzska ako krajiny, kde ľudia nežijú v bezpečí. Tým, samozrejme, nemyslí ľudí z predmestí, ale ľudí hroziacich sa predmestí.
Ako oponent Le Penovej "pravdám" sa osvedčil Mélanchon. Najbrisknejšie vedel odkliať krutosť a nedomyslenosť Le Penovej veľkohubých návrhov. Na jej „chcem zastaviť imigráciu, legálnu aj nelegálnu“ odpovedal upozornením: „Sám som dieťa imigrantov.“ Pri konverzačne vďačnej téme burkín sa pýtal, či si Le Penová želá zaviesť aj módnu políciu.
Tam, kde ona videla potrebu posilňovať políciu, poriadok, Mélanchon tvrdil, že posilniť potrebuje finančná polícia. V tomto teréne sa stretli obaja ľavičiari Mélanchon aj Hamon v ukazovaní prstom na oligarchiu, finančníkov, politikov. Sem rátali aj Macrona, ktorého hlasy by si vedeli podeliť.

Macron strážil stredové pole tak účinne, až mu Le Penová vyčítala, že v skutočnosti váha a nič podstatné nehovorí. On by nepovedal, že je v strede, snaží sa skĺbiť ľavicový rodokmeň s tým, že na trhu sa cíti dobre.
Odstrihol sa tiež od pravo-ľavej dišputy, na čom si patrične zakladá. Môže sa spoľahnúť, že časť voličov to vôbec netrápi, pokojne migrujú medzi tábormi. A časť - možno aj tá istá - sa nadchne pre jeho zamatovú antipolitiku či nový vietor, akokoľvek si to pokrstia.