Balkán je zrazu opäť v správach a v závislosti od toho, čie správy čítate, je táto oblasť buď na pokraji národnostného konfliktu vinou ruského zasahovania, alebo pomaly upadá do anarchie vinou európskej nerozhodnosti.
Či už tak, alebo onak, zdá sa, že na obzore sú opäť problémy – sto rokov po tom, čo arcivojvoda Ferdinand v Sarajeve odišiel naveky, pričom so sebou takmer stiahol aj nás ostatných.
Pravda – ako vždy – je menej dramatická a podobá sa skôr kombinácii oboch variantov. Áno, Rusko sa jasne rozhodlo, že už neprežrie ďalšiu expanziu NATO a EÚ na východ, a preto Moskva zrejme sponzorovala neúspešný pokus o puč v Čiernej Hore v októbri minulého roku, aby zabránila jej prozápadnej vláde vstúpiť do aliancie.

Členstvo tejto krajiny momentálne blokuje jediný americký senátor s bláznivou izolacionistickou agendou, ale Čierna Hora očakáva, že na májovom summite NATO v Bruseli sa už zúčastní ako plnoprávny člen.
Ruský prezident je zjavne v pomstychtivom režime k Západu po rokoch sankcií a nízkych cien ropy. V iných oblastiach Balkánu podporovala Moskva referendum za nezávislosť, ktoré usporiadali bosnianski Srbi v novembri minulého roka, podporovala aj okrajové opozičné strany v kľúčových voľbách v Macedónsku a poskytla vlak pokrytý nacionalistickými srbskými grafitmi, ktorý šiel z Belehradu smerom na Kosovo.