Autorka je psychologička a spisovateľka, žije v Mníchove
V Mníchove existuje úrad, Referát krajskej správy, kde sa vybavuje všetko od zmeny trvalého bydliska po zbrojný pas. Inštitúcia s mnohými chodbami, schodišťami a takzvanými zónami, osvetlená umelým svetlom ako v kasíne.
Ľahko sa stane, že vojdeme mladí a vyjdeme, keď nám vlasy zošedivejú a koža zvráskavie. Priznávam, že teraz trochu preháňam, ale naozaj len trochu.
Nedávno nás tam osud zase zaviedol, na oddelenie pre cudzincov, vybaviť jeden z mnohých administratívnych úkonov súvisiacich so sťahovaním. Plagát visiaci na chodbe nás všetkých prosí o pochopenie, v Mníchove je totiž nečakane veľa cudzincov, denne sa vybaví tisíc tristo žiadostí. Čakacie lehoty sú teda ešte dlhšie ako obyčajne.
V skutočnosti je úplne jedno, či pochopenie máme, alebo nemáme, ani pochopenie nás čakania neušetrí. Čakáme, zabávame nespokojné unavené deti, snažím sa presvedčiť syna, aby nevyberal z kvetináča kamienky, potom rezignujem a kamienky zbieram. Aspoň sa obaja zabavíme.
Táto cudzinecká zóna je, ako názov napovedá, plná cudzincov, spomedzi ktorých sme najmenej cudzí. Ľudia rôznych farieb a odevov pristupujú po jednom k informačnému okienku a väčšinou lámane, hľadajúc komplikované slovíčka, vysvetľujú svoju spletitú životnú situáciu.
