Jedným z najdesivejších dôsledkov neustále pribúdajúcich kontaktov Trumpovej administrácie na Rusko – a je ich neúrekom – je úder, aký to uštedruje prezidentovej dôveryhodnosti.
Ak nevedel o peniazoch a tajných rozhovoroch, tak je nebezpečne neinformovaný a nedostatočne zvedavý. A ak o nich všetko vedel – no, tak smerujeme do oblasti vlastizrady.
Dovoľte mi zrekapitulovať posledných 48 hodín. V pondelok vyhlásil riaditeľ FBI James Comey, že jeho agentúra vyšetruje prepojenie medzi Trumpovou politickou suitou a Ruskom od júla minulého roku a že sa sústreďuje hlavne na možnosť, že hacknutie e-mailov Demokratickej strany bolo koordinované. Na pripomenutie, tieto e-maily neskôr WikiLeaks premenila na zbraň a použila na zdiskreditovanie prezidentskej kandidátky Demokratov Hillary Clintonovej.
Pamätajte, že toto prišlo po mesiacoch bizarných proruských výrokov Donalda Trumpa, ktorý chválil aj Vladimíra Putina – aj ako kandidát, aj ako novozvolený prezident. K tomu bol generálny prokurátor Jeff Sessions donútený odvolať sám seba z akéhokoľvek vyšetrovania úlohy Ruska v predvolebnej kampani 2016, lebo zatajil predošlé kontakty s ruským veľvyslancom Sergejom Kisljakom, ako aj po tom, ako musel odstúpiť národný bezpečnostný poradca Michael Flynn, tiež pre utajenie kontaktov s ruskou vládou prostredníctvom Kisljaka.
Takisto v pondelok vyšlo najavo, že minister zahraničia Rex Tillerson nepôjde do Bruselu na svoj prvý summit NATO začiatkom apríla, ale namiesto toho ostane doma, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a neskôr odcestuje do Ruska.
