ť pre celé rodiny v teple, (ne)zabezpečenom tou istou organizáciou. Predpokladá sa, že spotreba mlieka sa zníži až o štyridsať miliónov litrov, pretože kúpna sila rodín s deťmi jednoducho neznesie minimálne šesťpercentný nárast ceny mlieka a percentuálne postatne vyšší nárast cien syrov. Okrem toho, že Slovensko týmto zostúpi v tabuľke spotreby mlieka ešte hlbšie (dnes sa konzumuje okolo 160 kg mlieka a výrobkov z neho na občana, odporúčané kvantum je 220 kg), prejaví sa to neskôr ďalším poklesom počtu dojníc. Už dnes je však jeho množstvo blízko kritickej hranice únosnosti. Pochopiteľne, zníženie spotreby nezasiahne strednú vekovú kategóriu, ktorá konzumuje menej mlieka, ale najmä deti a dôchodcov, ktorí by mali mlieka konzumovať viac. Spracovatelia mlieka navrhovali také riešenie, ktoré by pomohlo poľnohospodárom a neprejavilo sa na spotrebiteľskej cene - táto metóda je však viazaná na subvencie zo štátnej pokladnice. Azda kvôli svojsky chápanej spravodlivosti posiela vláda aj strednej generácii jedno opatrenie - ďalšie zníženie odvodov štátu do zdravotných a sociálnych fondov. Aj tieto odvody má robiť najmä v prospech detí - ako najpočetnejšej skupiny nepracujúcich. Odborníci však nevylučujú, že dopad sa prejaví v kategórii činných občanov predovšetkým v oblasti vyplácania nemocenských dávok, ktoré dávno ani len nekopírujú infláciu. To sú ďalšie peniaze, ktoré nemusia opustiť štátnu kasu. Dospelí dostali aj ďalší "darček" - zníženie dotácií na teplo. V slovenských mestách sa húfne obmedzuje kúrenie a výroba teplej vody. Vystúpenia obhajcov vládneho hospodárenia v parlamente na túto tému nepriniesli žiadne argumenty, len tvrdenia, že sa problematika politizuje, a tým potvrdili trvalosť frontálneho útoku centralistickej vlády proti samosprávam. Neposkytli odpoveď na to, či má právo vláda konať proti zaužívaným obchodným zvyklostiam - tok subvencií zastavila uprostred zmluvného obdobia, navyše so spiatočnou platnosťou.