Autorka je kníhkupkyňa a poviedkarka
Nedávno som šla do kina na film s červenou zakrúžkovanou pätnástkou. Hodnotenie filmovej prístupnosti vyvoláva rôzne spory odjakživa. V niektorých filmoch alebo krajinách prekáža nahota a sexualita viac než násilie, inde sa zase prepáči nejaké to odhalené poprsie, kým sa nesekajú ruky.
Jednotlivé regulácie sa líšia v každom štáte, z filmov sa vystrihávajú problematické časti pre získanie lepšej prístupnosti, čo umožní lepšie zárobky.
V kine pri mne sedeli traja chlapci. Chrúmali nachos, klikali do mobilov. Začal sa film a ten najbližšie pri mne vystriedal celú škálu emócií od úžasu, cez strach až po zdesenie. Kričal, sotva zmutovaným hlasom, keď boli deti vo filmovom príbehu napichávané na harpúny, zakrýval si tvár kapucňou, sťahoval si ju až k brade. Po skončení filmu odišiel od svojich dvoch kamarátov bez pozdravu.
V duchu svojej novozískanej aktívnosti som sa vybrala za manažérom kina, aby som sa dozvedela, či sa pri filmoch, prístupných od pätnásť rokov, kontrolujú pri vstupe do kina občianske preukazy. Vysvitlo, že nič také sa nerobí, pretože každé krúžkové číselko je len odporúčanie. Jediné, ktoré je záväzné, je osemnástka, tam sa to berie vážne.