Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
V týchto dňoch ubehne už šesťdesiat rokov od podpísania zmlúv, ktoré sa stali základom pre formovanie európskeho spoločenstva.
Aj keď je stále čo vylepšovať, môžeme byť právom hrdí na to, čo Európa dosiahla.
Nie každý vie, že myšlienka spoločnej Európy sa začala rodiť z odporu k diktatúre priamo v jednom z jej väzení. Ako prví ju v roku 1941 sformulovali politickí väzni Altier Spinelli a Ernesto Rossi, ktorých fašistický režim počas druhej svetovej vojny uväznil na talianskom ostrove Ventotene.
V manifeste Za slobodnú a zjednotenú Európu vykreslili obraz kontinentu, kde sa niekdajší rivali spájajú, aby z neho nadobro vytlačili nevraživosť.
Na ich manifest po vojne nadviazal francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, ktorý v snahe zabrániť opakovaniu hrôz vojny navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Spolupráca šiestich zakladajúcich krajín vyústila v roku 1957 do podpísania Rímskych zmlúv a založenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Zmluvy, ktorých výročie si pripomíname, zaviedli dovtedy nevídané a ambiciózne ciele. Nebolo nimi nič menšie ako vytvorenie spoločného trhu a odstránenie ciel, zrušenie prekážok voľného pohybu osôb, služieb a kapitálu či zosúladenie legislatívy pre bezproblémové fungovanie voľného trhu.
Úspešný príbeh
Dnes sa nám už tieto zámery javia ako samozrejmosť, dosiahli sme dokonca ešte omnoho viac.
“Budúcnosť Európy nemôže byť rukojemníčkou volebných cyklov a lacných populistických vyhlásení, pri ktorých za každý problém môže Brusel a za každý úspech len domáca vláda. Európske inštitúcie majú v mnohých ohľadoch len minimálne právomoci a národní politici sa preto „ukazovaním prstom“ nezbavia zodpovednosti.
„
Európska únia sa postupne rozšírila na 28 krajín, stali sme sa najväčšou obchodnou veľmocou na svete, vo veľkej časti spoločenstva platí spoločná mena a schengenský priestor nám umožnil vymazať hranice.
Štáty Európy výrazne formujú aj dianie vo svete, či už ako líder v boji proti zmenám klímy, či ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete.
Európsky projekt je vo svete vnímaný ako veľmi úspešný a inšpiratívny. Zabúdať netreba ani na to, že také dlhé obdobie mieru, ako panuje v krajinách EÚ od jej založenia, náš kontinent ešte nezažil.
Vstup do EÚ v mnohom pomohol aj Slovensku. A nejde len o eurofondy, voľný trh, cestovanie či o európsku legislatívu.
Dnes už nie sme len malou krajinou na periférii, ale hráčom ktorého hlas zaváži. Ukázalo sa to aj počas nášho nedávneho predsedníctva v Rade EÚ.
Slovensko dokázalo, že aj malá krajina je schopná viesť Európu tak, aby bola silnejšia a úspešnejšia.
Ako ďalej? Odpovie biela kniha?
V posledných rokoch má však EÚ viacero ťažkostí. Dôsledky hospodárskej krízy, zachraňovanie zadlženého Grécka, konflikty za našimi hranicami a masový prílev utečencov, teroristické útoky v európskych mestách či hlasovanie väčšiny Britov o vystúpení z EÚ vyvolali aj legitímne úvahy o budúcnosti spoločného európskeho projektu.
