Často počuť názor, a oprávnený, že slovenské školstvo uviazlo v časoch Rakúska-Uhorska. Pokiaľ ide o postavenie a platy učiteľov, možno aj v dávnejšej minulosti, napríklad v prvotnopospolnej spoločnosti.
História pokusov o reformu školstva pripomína tortu psíka a mačičky z legendárnej Čapkovej rozprávky: každý minister pridal ingredienciu podľa vlastnej chuti. Jeden jogu, iný zumbu.

Približne 230-stranový dokument Učiace sa Slovensko nesie, našťastie, znaky odborného rukopisu svojich tvorcov. Aj keď sa s jednotlivými tézami dá polemizovať. A aj sa bude.
Pozitívnym signálom je snaha zvýšiť pestrosť a rozmanitosť vo výučbe, poskytnúť školám viac slobody, vniesť do nich tvorivosť a hravosť. Časy, keď žiak sedí v lavici s rukami za chrbtom a memoruje kvantá faktov, už azda ostanú pochované spolu s c. a k. minulosťou.
Otázne je obsesívne vracanie sa k téme, že „na gymnáziách je veľa žiakov“, pričom tŕňom v oku sú najmä gymnáziá osemročné, ktoré vraj „vysávajú“ kvalitu z druhého stupňa základných škôl.