Premiér už dávnejšie vyjadril túžbu stlačiť nezamestnanosť čo najnižšie. Ako sa sám začiatkom roka vyjadril, už sa dostávame na absolútnu hranu. Vo februári bolo nezamestnaných menej ako deväť percent. Ideálne by bolo dostať sa aspoň o percento nižšie.
Ako? Napríklad tak, že nejakých nezamestnaných vyradíme z evidencie na úrade práce. Obávajú sa toho opoziční politici, nezaradený poslanec Jozef Mihál upozornil, že začiatkom mája môže prísť k vyhodeniu tisícov ľudí. A to len preto, že si nesplnia administratívnu povinnosť. Minister práce Richter tvrdí, že vyhadzovanie nie je ich cieľom. Hoci, individuálna chybička nejakého úradníka sa môže prihodiť... pripúšťa.
Pripusťme aj my, že minister a vláda naozaj netúžia po tom, aby vyhadzovali nezamestnaných a mohli sa pochváliť, že za ich vlády klesla nezamestnanosť na historickú hranicu.

V takom prípade by sme však museli hovoriť o šikanovaní nezamestnaných. A to z dôvodu, že úrady práce by mohli vedieť, že ten „ich“ nezamestnaný pracuje napríklad na dohodu.
Údaje má Sociálna poisťovňa, ktorá inkasuje z dohody eurá vo forme poistného. Vyzerá to ako podobné administratívne šikanovanie, ako keď výrobcovia energií z obnoviteľných zdrojov museli na regulačný úrad priniesť rovnaké papiere, aké už od nich mal. Inak stratili nárok na štátnu podporu.