Keby malo byť podľa predsedu Fica, tak môže nastať aj katastrofa. Tou by bolo, tvrdí on, keby z oslavy 60. narodenín Rímskych zmlúv, na ktoré sa lídri zlietnu na mieste činu, nevzišiel spoločný dokument. Čo fakt nie je vylúčené.
Pes sa zakopal – už si zvykáme – najmä vo Varšave, odkiaľ trúbia, že nástrel deklarácie nepodporia, pokiaľ nezohľadní štyri body, ktoré si pripravili. Nad politicko-vecnú analýzu, ktorá navráva, že kompromis nie je nedosiahnuteľný, podstatnejšia sa zdá poľská vôľa.
Teda, ako hlboko sú odhodlaní ísť do obštrukčnej politiky, ktorú ohlásili po konflikte o Tuskovu voľbu.
Vnem „katastrofy“ či „fiaska“ (tiež Fico), ktorý by Rím bez spoločného dokumentu po Európe šíril, vedie u Kaczyńských zrejme k pocitu (presvedčeniu), že tentoraz dačo – na rozdiel od aféry s Tuskom – vyboxujú. Uvidíme, koľko bude vôle na opačnej strane.
Viacrýchlostná budúcnosť, ktorá po „versailleskom pakte II“ (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko) v dokumente nemôže nebyť, je však proti koži celého Visegrádu. Spoločný menovateľ (preferencie) národného záujmu sa tu zráža s chmúrnou víziou druhoradého členstva.
