Dokument Plavčanovho tímu ani tak nehovorí o podobe vzdelávania o desať rokov. Skôr zozbieral kritiku, ktorá sa ozývala už nejaké to desaťročie či viac.
Je na potlesk, že sa stretli matadori vzdelávacieho systému a spísali takýto snár. K dobru je tiež, že do debaty ťahajú verejnosť viac než predošlé reformné pokusy. To sú azda ešte dozvuky minuloročných protestov časti učiteľov.

Zoznam je taký široký, že si v ňom každý nájde pofúkanie na vlastné zlé skúsenosti z tried. A to je aj najväčšia výzva: či dokument úspešne vstrebe rozpínajúcu sa množinu pripomienok učených aj učiacich sa a premení zaujímavé podnety na vykonateľné úlohy, ktoré budú držať tvar a odolajú erózii realitou.
Ambícia je jasná: to, čo teraz robia len niektoré školy a najzapálenejší učitelia, premeniť na vlastnosť vzdelávacieho systému. Môžeme sa pýtať, aké miesto pri skúmaní a obracaní dokumentu budú mať zriadené analytické jednotky – tá pri financiách aj školstve.
A otázkou nad otázky je „vlastníctvo“ celej reformy. Kto si na nej zničí zdravie a vybehá ju?