Víkendový snem kresťanských demokratov sa uskutočnil síce pod heslom - Víťazne do volieb - realita však bola trochu iná. Charakter rokovania, vystupovania jednotlivých delegátov i príhovory najvyšších reprezentantov hnutia by lepšie charakterizovalo heslo - Víťazne po voľbách. Snem sa totiž výrazne nezaoberal strátegiou do volieb, skôr deklaroval, že KDH chce a viac-menej aj je pripravené vládnuť. Vrátane do istej miery populistického vyhlásenia o tom, že je ochotné vládnuť aj s nižšími platmi o desať percent ako Mečiarova vláda.
To však vôbec neznamená, že by v hnutí prestali existovať jeho dve základné rozporové línie medzi starou a mladou gardou. Nekandidovanie M. Dzurindu na post predsedu KDH - v minulom roku vyhral Čarnogurský v pomere 2:1 - iba potvrdilo, že J. Čarnogurský dokázal v dostatočnom časovom predstihu eliminovať vnútorné spory v hnutí vo svoj prospech. Presadenie odvolania I. Šimka z pracovnej komisie Slovenskej demokratickej koalície a presadenie M. Dzurindu do funkcie jej hovorcu boli strategickými ťahmi jeho politiky. A úspešnými. I keď sa mladé krídlo snažilo aj tento rok získať výhodnejšie pozície v hnutí - napríklad zakotvením tzv. primárok do stanov KDH alebo návrhom, aby Šimko opäť nastúpil do komisie SDK - opäť utrpelo prehru. Zaujímavým politickým úkazom však je, že členovia hnutia chcú, aby táto súťaž pokračovala, inak by totiž predsedovi opäť nenanominovali do tesnej blízkosti oboch "mladíkov", s ktorými bude nútený viesť ďalšie zápasy. Faktom zostáva, že práve tento spôsob riešenia hnutie neoslabuje, ale posilňuje, o čom svedčia jeho volebné preferencie. A to aj napriek známej nechuti predsedu k NATO - Čarnogurský vo svojom prejave zvýraznil úlohu začleniť krajinu do EÚ, NATO radšej ani nespomenul.
