SDK a jej spojenci

zvoliť prezidenta v parlamente, a konštatovali, že do prvého kola prezidentských volieb pôjdu síce s vlastnými kandidátmi, v druhom kole však zvážia možnosť postaviť spoločného kandidáta. Na prvé rokovanie to rozhodne nie je málo. Je to dokonca tak veľa, až sa núka otázka, prečo sa o tom všetkom nedohodla SDK už aj s Maďarskou koalíciou, s ktorou má inak oveľa intenzívnejšie kontakty ako so SDĽ. Pritom napr. návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta, ktorého stiahnutie SDK prisľúbila spolu s podporou upraveného návrhu SDĽ, nie je len návrhom SDK, ale spoločným návrhom SDK a MK. A to nie je jediná skutočnosť, ktorá navodzuje dojem, že vzťah SDK k SDĽ je "vrúcnejší" ako jej vzťah k MK. Ak by SDĽ mala o to záujem, SDK by sa zrejme nebránila podpísať s ňou už teraz dohodu o povolebnej spolupráci v budúcej vláde. Takáto formulácia sa na druhej strane explicitne nemá objaviť v spoločnom vyhlásení SDK a MK. Je to o to zarážajúcejšie, že strany MK sa na rozdiel od SDĽ nachádzajú v tom istom politickom priestore ako väčšina SDK. Že MK na rozdiel od SDĽ so SDK už dlhší čas úzko spolupracuje. A že MK na rozdiel od SDĽ by o deklarovanie povolebnej spolupráce so SDK záujem mala. Už ani nehovoriac o tom, že pri MK (na rozdiel od SDĽ?) ani teoreticky nehrozí možnosť akéhokoľvek koketovania s dnešnými vládnymi stranami. Alebo že by práve toto bol ten dôvod "vrúcnejších citov" SDK k SDĽ? Maďarskou koalíciou si je SDK istá, kým podporu SDĽ si chce zabezpečiť? Vysvetlenie sa však skôr skrýva (napriek všetkým doterajším pozitívnym posunom) v pretrvávajúcej rezervovanosti SDK k maďarským stranám práve pre to, že sú maďarské. Nie je dôvod spochybňovať pokrok dosiahnutý vo vzťahoch SDK a SDĽ. Nebolo by však dobré, keby SDK rozlišovala medzi svojimi spojencami na základe etnickej príslušnosti ich voličov.