Autor je emeritný profesor Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach
O našom školstve a vzdelávaní v ňom sa už dosť dlho a veľa hovorí, no niektorí vravia, že robí málo rozumného a užitočného.
Pravda je, že za roky od našej samostatnosti sme najmä v kvalite vzdelávania skôr zaostali, ako pokročili. A tak máme dnes problémy predovšetkým v jeho kvalite, v jeho odtrhnutosti od hospodárskych a spoločenských potrieb a od existujúceho trhu práce.
Za toto obdobie nepomohlo školstvu ani jeho osem pôsobiacich ministrov. Tí vo zvyšovaní úrovne vzdelávania veľa dobrého neurobili, plnili zväčša ideologické a politické požiadavky a úlohy svojich politických strán, ktoré ich na ministerské miesto nominovali, mali predovšetkým kvantitatívny charakter.
“Dôležité je, aby program reformy akceptovali všetci, ktorých sa týka, ktorí ho majú realizovať, ale aj verejnosť a politické strany.
„
Narastal nám predovšetkým počet škôl. Ich potrebnú kvalitu ministerstvo zodpovedné za ňu neustrážilo.
Nespokojní s úrovňou nášho vzdelávania sú žiaci, učitelia, rodičia, podniky, vláda, spoločnosť. Pritom všetci títo nespokojní, i keď si to možno neuvedomujú, sú svojím dielom aj príčinou tejto nespokojnosti.
Čas na diskusiu a pripomienky
Ministerstvo školstva, vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020, predložilo návrh národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších desať rokov.

Návrh spracoval tím odborníkov a dostal pomenovanie Učiace sa Slovensko. Osobitne sú v ňom určené ciele pre regionálne školstvo a pre vysoké školy.
V súčasnosti prebiehajú k navrhovaným cieľom Učiaceho sa Slovenska diskusie a vyslovujú sa pripomienky. Aj s ich využitím by sa mal tento materiál spresniť.