O chorela som. Práve teraz! Keď na to nemám vôbec čas! Porazí ma!
Normálna brutálna chrípka, ktorú som mala naposledy asi pred dvadsiatimi rokmi.
Full package: zimnica, horúčky, nenormálna bolesť hlavy, na ktorú nič nezaberá, bolesť svalstva, kašeľ a celková neschopnosť vôbec stáť na nohách. Skrátka, nedá sa to nijak uhrať. Jediná možnosť je ľahnúť si do postele a vyležať to.
Prišla mi esemeska: Furt si v telke.
Zapnem telku, či som tam. Opakujú šou, v ktorej teraz spievam. Okamžite mi príde zle z toho stresu, čo mám za sebou aj pred sebou.
Hneď si uvedomím, prečo si nemôžem dovoliť byť chorá. Vypnem ten najväčší vynález všetkých čias a dobre sa v posteli zababuším.
“Aj keď vieme, že sme prepracovaní, vieme, aké je zdravie dôležité, vieme, kde sú priority, nezastavíme sa. Až kým nás telo nezastaví. To je aj jediná chvíľa, keď nám to všetci naokolo dovolia. Áno, musíš oddychovať, keď už si chorý. Ale neoddychovalo by sa ti lepšie zdravému? Lenže dovolenku z prevencie, tú by ti nikto neodpustil.
„
Začalo sa to v noci v kabarete.
Po šou som si dala z hlavy dolu klobúk a prišla prvá bolesť. V prvom momente som myslela, že ma tlačil klobúk, ale omyl.
A už to išlo. Ďalší deň zrelá do postele, ale namiesto postele čaká pódium. Úplne zle mi bolo, ale musela som skúšať, veď na ďalší deň ideme naostro.
Po skúške som sa nadopovala vitamínmi a spala pekných dvanásť hodín.
A na druhý deň ešte horšie. Už bolo neskoro. Predstavte si, že je vám totálne zle, nevládzete držať hlavu na krku, máte pocit, že vám ihlami bodajú do hlavy, potrebujete kašlať, ale zadržiavate to, lebo každé zakašľanie cítite, akoby vám niekto podrezal hrdlo…
A k tomu si ešte predstavte, že máte na sebe masku nejakého slávneho speváka, ktorého idete o chvíľu stvárňovať pred televíznymi kamerami.
Svetlá, hudba, tanec, spev, veľké úsmevy, diváci... A to najhoršie, tie decibely… bicie, basy, potlesky...
Hneď po tom, ako kamera zachytila môj zdrvený výraz postrelenej do hlavy, poslali ma ležať do zákulisia.
V maske som na gauči stenala ešte tri hodiny ako chorý slávny spevák s horúčkou. Absurdné. Po poslednom výšľape pred televízne kamery ma museli odviezť domov a upadla som do delíria.
Už sa mi o tom píše, keď som z najhoršieho vonku. Keď si to tak po sebe čítam, zdá sa mi, akoby som sa troška chválila.
Na Slovensku sa aj chorobou ľudia chvália, kto bol na tom horšie, súťažia, aj si ju závidia určite.
Je pravda, že ma to fascinuje. Bývam chorá len veľmi zriedka. Takéto absolútne odrovnanie v období, keď okrem spánku nemám ani hodinu voľna, je veľký zásah do života.
