Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je predseda strany SaS a europoslanec
Po desiatich rokoch potácania od jednej krízy k druhej pochopil aj predseda Európskej komisie, že Európska únia sa nachádza v kritickom stave a keďže za takmer všetky problémy si môže sama, malo by sa niečo zmeniť.
A tak, možno prvýkrát v histórii, pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv predložil takzvanú Bielu knihu, ktorá obsahuje päť scenárov, kam by sa EÚ mohla v budúcnosti vyvíjať. Už to je samo osebe vec nevídaná, keďže doteraz bolo možné diskutovať akurát tak o tom, či viac integrácie, alebo ešte viac integrácie.
Z piatich predložených scenárov sú dva neprijateľné (integrácia ako doteraz a ešte viac integrácie) a jeden scenár je návrat len k spoločnému trhu, čo by bolo trochu škoda – EÚ predsa len vie poslúžiť lepšie ako len spoločný trh. Ostáva teda scenár, ktorý preferujem ja a s ktorým je v plnom súlade reforma EÚ, ktorú o pár dní predstavím – menej, ale efektívnejšie. A scenár, o ktorom sa momentálne hovorí najviac – tí, ktorí chcú, robia viac. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko už aj podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa hlásia k scenáru „tí, ktorí chcú, robia viac“.
“V slovenskom záujme nie je byť silou-mocou v akejsi integračnej prvej lige, kde budeme so všetkým súhlasiť a hrať sa na vzorného žiačika. Radšej si plňme naše záväzky, dodržujme dohody a volajme po reformách.
„
Prvá liga nie je pre nás
Aj ja, aj ja, aj ja, sa rýchlo prihlásil aj Robert Fico s tým, že on spraví všetko preto, aby Slovensko ostalo v prvej lige, aby sme sa nestali občanmi druhej kategórie, aby sme ostali pri stole. To všetko sú také dzurindovsko-figeľovské taľafatky, ktoré síce pekne znejú, ale v skutočnosti nám poškodia.
Prvá liga totiž nie je nič, o čo by sme sa mali snažiť, nič čo by bolo pre krajinu dobré. Prvá liga znamená ešte viac kompetencií odovzdaných do Bruselu, ešte menej vecí, o ktorých budeme sami rozhodovať a ešte viac socializmu.
Prvú ligu v tomto ponímaní znamenajú napríklad kvóty na migrantov, harmonizáciu daní, ručenie za vklady občanov iných krajín, dlhovú úniu, pokračujúcu likvidáciu slovenského poľnohospodárstva a iné neduhy. Iste, vždy je to lepšie ako hrdzavým klincom do oka, ale treba si uvedomiť, že tým na desiatky rokov zabetónujeme existujúci stav.
