Autor je ekonóm a pedagóg
Mike Pence a John McCain na tohtoročnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove robili všetko pre to, aby Európanov presvedčili, že Spojené štáty si budú aj naďalej ctiť záväzok spoločnej obrany.
Bohužiaľ, silnejšie znejú v ušiach Európanov slová Newta Gingricha o tom, že Donald Trump nebude riskovať jadrový konflikt pre predmestie Petrohradu. Petrohradským predmestím sa rozumie Estónsko, ktoré ako jedna z mála krajín plní svoj záväzok voči NATO investovať do obrany aspoň 2 percentá HDP.
Donald Trump môže zdôrazňovať, že od svojich partnerov žiada iba to, aby svojím dielom prispievali k spoločnej obrane, jeho slovám chýba kredibilita. Ak sa ostatné členské krajiny rozhodnú zvýšiť výdavky na zbrojenie, bude to v prvom rade preto, že s americkou garanciou bezpečnosti po viac než polstoročí nie je možné naďalej rátať.
Môže sa zdať, že bez ohľadu na motiváciu budú výdavky na obranu fiškálnym impulzom, ktorý Európa už dlho potrebuje. Vládne výdavky počas dlhovej krízy rástli pomalšie než počas ktorejkoľvek predchádzajúcej recesie a štúdie, ktoré identifikujú politiku úspornosti ako hlavnú príčinu pomalého rastu sa exponenciálne kopia.
Z tohto hľadiska môže byť rast výdavkov na obranu dobrou správou, aj keď latka oddeľujúca dobré správy od zlých je zúfalo nízko.
