Nech sa už súčasnosť javí akokoľvek krízová a budúcnosť neistá, na rímskej ceremónii je dnes čo oslavovať.
Európska únia môže mať a má veľa nedokonalostí a chýb, i tak tvorí jeden zo základných priestorov toho Západu, ktorý v mieri, slobodách, občianskych právach, vláde zákona a prosperite nemá v dejinách seberovného.
Nahnevané Poľsko chce útočiť na Úniu, môže začať v Ríme Čítajte Debata, do akej miery je to vďaka a do akej navzdory „Bruselu“, je iste legitímna a napokon v Ríme napíše ďalšiu z kapitol.
Názorové rozdiely sú v počte 27 celkom prirodzené a nesmú sa vnímať ako zlo. Veľké jubileum by akurát nemalo byť pôdou pre eskaláciu, trebárs keby si niektorý člen práve v Ríme zmyslel testovať svoju váhu v spolku.
Po 60 rokoch je jedno, či toľko integrácie, koľko sa do únie len zmestilo, bolo dobre či zle. To podstatnejšie, o čom názorne poučuje brexit, dnes je, že dezintegrácia – vzhľadom na trhy, zmluvy, väzby, záväzky – je extrémne nákladný proces.
Uvedomiť si, že po 60 rokoch úspechu stagnácia nie je neúspech, je umenie prežitia a základ na ďalších šesťdesiat.
