Je hrozivé, ako dnes, v roku 2017, pred nami opäť ožíva obdobie deväťdesiatych rokov minulého storočia. Nielen v podobe návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. K tomuto smutnému defilé prispela aj smrť bývalého poslanca za HZDS Františka Gauliedera.
Hoci polícia v tomto prípade pracuje aj s verziou samovraždy, mnohé nasvedčuje tomu, že politik mohol zomrieť aj násilnou smrťou.

Potenciálnych motívov je viac než dosť. Pripomeňme, že sa Gaulieder počas novembra ´89 angažoval vo Verejnosti proti násiliu, neskôr tak ako mnohí iní, prešiel k Mečiarovi a v roku 1994 vstúpil do parlamentu ako poslanec HZDS.
Po únose Michala Kováča mladšieho sa však jeho kritický postoj k Mečiarovi a Lexovi natoľko vyhrotil, že sa rozhodol z HZDS odísť. A to sa v tom čase trestalo odobratím mandátu.
Hoci takýto krok nemá oporu v legislatíve, vtedajšia koalícia HZDS-SNS-ZRS jednoducho odhlasovala, že Gaulieder o poslanecké kreslo prišiel.
Samozrejme, mnohým napadne spojitosť medzi smrťou Gauliedera a možnosťou, že bude kliatba v podobe amnestií zrušená. Na druhej strane vyšetrovanie vrátanie svedectiev o kauze bolo už uzavreté. Amnestie riešia právnu stránku problému, teda možnosť obvinených súdiť.