Aj nebyť brexitu by scenár bol rovnaký. Bez vyhlásenia či komuniké o jednote, spoločnej vízii do budúcnosti (a pod.) sa neobídu v EÚ ani menšie záležitosti než okrúhle oslavy.
Rozvod s Britmi však dodal rímskemu stretnutiu emóciu nutkavej akútnosti, čo predurčilo, že sa udalosť bude spomínať pod značkou „viac rýchlostí“.
O vstup Junckerovho scenára číslo 3 do záverov sa do poslednej sekundy – najmä s Varšavou – zápasilo. Vymaľované však bolo už po separé mítingu vo Versailles (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko ).
To, že na diskusiu o štyroch ďalších scenároch mala takto Európa celé tri dni (od Bielej knihy po Versailles), je iste nepekný „demokratický deficit“ Únie.
Polemikám, ktoré by – ako je už pri polemikách zvykom – ukazovali nejednotu, však priorita manifestácie jednoty po brexite nebola z princípu naklonená. Niečo z Ríma vzísť muselo a nič než preferencia väčšiny to byť nemohlo.
Bolo by za hranicou, keby Poľsko obštrukciou pokazilo oslavu. Obavy V4 aj Pobaltia, že tento model ich postupne oberie o výhody spoločného trhu a vyradí z niektorých rozhodovacích procesov, sú teoreticky aj opodstatnené.
