Autorka je publicistka
Na polici vľavo od písacieho stola mám položenú starú fotografiu, naozaj veľmi starú. Podľa toho, aký je na nej môj starý otec mladý a čerstvo vyhúknutý do výšky, aké maličké sú deti, môže byť zhruba z roku 1928. Uprostred záberu dôstojne sedí moja prababička Róza.
Ovdovela mladá, sama vychovala tri deti. Mala veľké šťastie, zomrela tesne pred druhou svetovou vojnou. Dnes spolu s Gejzom, mojím pradedom, odpočíva Róza na židovskom cintoríne v Huncovciach.
Ďalšia na fotke je staršia a krajšia z dcér Reška. Zrejme bola aj rozumnejšia, pretože sa včas rozhodla emigrovať do Spojených štátov a tam sa vydala za vdovca s dvoma deťmi. Sama žiadne potomstvo nemala. Po ľavici pramatky sedí usmiata Frieda, tá mladšia, a jej manžel objíma drobnejšieho z plavovlasých modrookých synov. Druhý hrdo stojí v námorníckom obleku s kravatou, krátkymi nohavicami, matrózky sa tomu hovorilo.
Frieda, manžel a chlapci zahynuli, neviem kde a kedy, jediný papier, ktorý som po nich našla, bol zoznam zabavenej posteľnej a osobnej bielizne. Byť zlodej a pedant sa nevylučovalo, ale načo im boli ešte aj niečie košele, to nechápem.
