PÍŠE TOMÁŠ HELLEBRANDT

Útecha z veľkých čísel a odstupu

Koľko ľudí na svete je chudobnejších ako priemerný Slovák?

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je ekonóm

Globálne nerovnosti v životnej úrovni sú obrovské, ale postupne klesajú. V ľudnatejšom, bohatšom a rovnejšom svete je čoraz ťažšie skryť sa pred dosahmi ľudských aktivít v ďalekých krajinách za hranice národných štátov.

Predstavte si, že všetkých ľudí na zemi zoradíme podľa ich životnej úrovne meranej príjmom alebo spotrebou. Ako by vyzerala nerovnosť medzi nimi? Kde v tomto pomyselnom rade by sa nachádzal priemerný Slovák? Ako sa nerovnosti v životnej úrovni jednotlivcov menia v čase a prečo na tom záleží?

Na základe prieskumov príjmov a spotreby domácností a národných účtov zo 139 krajín upravených o rozdiely v cenovej hladine sme s Paolom Maurom zostavili globálne rozdelenie životnej úrovne medzi ľuďmi, ktoré ponúka presnejší pohľad na globálne nerovnosti ako porovnávanie HDP na obyvateľa.

Globálne nerovnosti sú obrovské...

Relatívne rýchly hospodársky rast vo veľkej časti rozvojového sveta zatvára nožnice blahobytu, ktoré roztvorila industrializácia dnešných vyspelých krajín.

Nerovnosti v globálnom meradle sú naozaj obrovské. Hoci my na Slovensku sa necítime obzvlášť bohatí, priemerný Slovák sa v pomyselnom zoradení nachádza vo vrchnej sedmine ľudstva. Až 87 percent obyvateľov planéty, to je 6,3 miliardy ľudí, má nižšiu životnú úroveň.

Až 62 percent žije pod hranicou slovenského životného minima a 10 percent žije pod hranicou extrémnej chudoby, definovanej Svetovou bankou ako 1,90 dolára za deň (33,50 eura za mesiac pri slovenských cenových pomeroch). V porovnaní so stredným príjmom v globálnom zoradení je príjem priemerného Slováka viac ako päťnásobný.

Zaujímavý pohľad na rozmer nerovnosti ponúka otázka, koľko zo svojho príjmu by museli vynaložiť ľudia v hornej stotine zoradenia (mesačný príjem domácnosti vyšší ako 3355 eur na hlavu), aby úplne odstránili globálnu chudobu na spodku.

Koľko by museli presunúť chudobným (ak by to bolo možné a beznákladové), aby ich príjem pozdvihli nad 1,90 dolára za deň? Skúste uhádnuť. Horných 73 miliónov ľudí financuje spodných 702 miliónov. Desať percent? Dvadsať? Odpoveď je iba nepatrných 1,1 percenta!

... ale klesajú

Hoci rastúce príjmové nerovnosti vnútri viacerých štátov sú predmetom verejného záujmu a znepokojenia, vo svetovom meradle sa situácia zlepšuje. Podľa údajov Svetovej banky sa miera chudoby vo svete v dôsledku hospodárskeho rastu za posledné desaťročia znížila z 37 percent v roku 1990 na spomenutých 10 percent v roku 2015.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

ŽENA

Sex s robotom: Môžu napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

KOMENTÁRE

V kanadskom raji sa s ostatnými delí čoraz menej ľudí

Je Vancouver jedným z najlepších miest pre život?

Neprehliadnite tiež

Vraj sme fašisti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

STĹPČEK JAKUBA FILA

Plán pre fašistov už majú, chýba však plán pre krajinu

Je zbytočné hovoriť o základoch hrádze, keď máme polia plné vody, rovnako ako máme fašistov a ich voličov plné ulice.

PÍŠE EMÍLIA SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ

Ako vyberáme ľudí na riadiace posty

Kultúra funkcií je tak jedným z faktorov, ktorý vplýva na to, kto má záujem o verejné funkcie, čo nemusí vôbec súvisieť s tým, či na to reálne má a či ho to vôbec baví.

KNIHA TÝŽDŇA

Pogodowitz sa vracia domov nespoznaný

Manipulátor a filantrop v jednom sa vo vzťahu k rodisku stáva niekým medzi bohom, nadčlovekom a hrdinom vernoviek.