Autor je ekonóm
Globálne nerovnosti v životnej úrovni sú obrovské, ale postupne klesajú. V ľudnatejšom, bohatšom a rovnejšom svete je čoraz ťažšie skryť sa pred dosahmi ľudských aktivít v ďalekých krajinách za hranice národných štátov.
Predstavte si, že všetkých ľudí na zemi zoradíme podľa ich životnej úrovne meranej príjmom alebo spotrebou. Ako by vyzerala nerovnosť medzi nimi? Kde v tomto pomyselnom rade by sa nachádzal priemerný Slovák? Ako sa nerovnosti v životnej úrovni jednotlivcov menia v čase a prečo na tom záleží?
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Na základe prieskumov príjmov a spotreby domácností a národných účtov zo 139 krajín upravených o rozdiely v cenovej hladine sme s Paolom Maurom zostavili globálne rozdelenie životnej úrovne medzi ľuďmi, ktoré ponúka presnejší pohľad na globálne nerovnosti ako porovnávanie HDP na obyvateľa.
Globálne nerovnosti sú obrovské...
“Relatívne rýchly hospodársky rast vo veľkej časti rozvojového sveta zatvára nožnice blahobytu, ktoré roztvorila industrializácia dnešných vyspelých krajín.
„
Nerovnosti v globálnom meradle sú naozaj obrovské. Hoci my na Slovensku sa necítime obzvlášť bohatí, priemerný Slovák sa v pomyselnom zoradení nachádza vo vrchnej sedmine ľudstva. Až 87 percent obyvateľov planéty, to je 6,3 miliardy ľudí, má nižšiu životnú úroveň.
Až 62 percent žije pod hranicou slovenského životného minima a 10 percent žije pod hranicou extrémnej chudoby, definovanej Svetovou bankou ako 1,90 dolára za deň (33,50 eura za mesiac pri slovenských cenových pomeroch). V porovnaní so stredným príjmom v globálnom zoradení je príjem priemerného Slováka viac ako päťnásobný.
Zaujímavý pohľad na rozmer nerovnosti ponúka otázka, koľko zo svojho príjmu by museli vynaložiť ľudia v hornej stotine zoradenia (mesačný príjem domácnosti vyšší ako 3355 eur na hlavu), aby úplne odstránili globálnu chudobu na spodku.
Koľko by museli presunúť chudobným (ak by to bolo možné a beznákladové), aby ich príjem pozdvihli nad 1,90 dolára za deň? Skúste uhádnuť. Horných 73 miliónov ľudí financuje spodných 702 miliónov. Desať percent? Dvadsať? Odpoveď je iba nepatrných 1,1 percenta!
... ale klesajú
Hoci rastúce príjmové nerovnosti vnútri viacerých štátov sú predmetom verejného záujmu a znepokojenia, vo svetovom meradle sa situácia zlepšuje. Podľa údajov Svetovej banky sa miera chudoby vo svete v dôsledku hospodárskeho rastu za posledné desaťročia znížila z 37 percent v roku 1990 na spomenutých 10 percent v roku 2015.
