Ale áno, malo by sa s nimi diskutovať. Stranu už raz zaregistrovali, monitorovalo sa na nesprávnom fronte, nebolo expertov, čo by v symbolike ĽSNS videli to, čo tam vidia jej priaznivci. Dodatočne sa kladú vence v Kľaku, aj keď nie je ešte po funuse. Preto teraz musíme zniesť pohľad na zástupcov Kotlebovej strany v diskusných reláciách.
Zástupca Mosta – akokoľvek silné gesto vyslali - mal v štúdiu RTVS byť a reagovať na Uhríkovo podpísanie štrnástich slov. Podčiarkol, že „áno, mali by sme my chrániť aj budúcnosť aj bielych detí a nielen tých iných“. Darmo ošetrené právnickými spojkami a príslovkami, ponosa je tá istá. Že našim sa programovo ubližuje a len oni to napravia.
Mal tam byť napríklad splnomocnenec pre rómske komunity a vysvetliť, že bieda v osadách sa týka všetkých v krajine, že problém sa nedá „odsunúť“. A ak sa snažíme ťahať najchudobnejších Rómov hore, aj to je vlastenectvo, ale poučené lekciami, ktoré kotlebovci prespali.
Ich rodinné spomienky - „veď sa vtedy dobre žilo“ - a historky o tom, že sa inak nedalo a vládni predstavitelia predsa nevedeli, nemôžu slúžiť ako vierohodný étos pre spoločnosť.

Mal tam stáť aj ktosi za SNS, aby ukázal, že ich agenda, ktorú tiež nazývajú vlasteneckou, má svoje hranice, a tie ĽSNS prekračuje. Aby trebárs povedal, že štátne vyznamenanie, hoci sa volá Rad Ľudovíta Štúra, nemusia dostávať len tí, čo donesú genetický test. A že niet takých výnimočných udalostí naklonených Slovákom, ktoré by ospravedlnili odsun Neslovákov.