Pred rokmi rokúcimi, keď utíchla vrava na revolučných námestiach a ľud sa vracal do práce, prípadne na úrady práce, mnohí prívrženci spoločenských zmien horlili za čo najradikálnejšie reformy. Musí prísť trh. Sloboda podnikania. Nastanú lepšie časy!
A kým jedni horlili, tí druhí – často aj ľudia do poslednej chvíle červenými nitkami pospájaní s komunistickým režimom – na tých svojich lepších časoch usilovne pracovali.
Nič iné bežného pozorovateľa nenapadne pri pohľade na pavučinu znázorňujúcu vlastnícku štruktúru Váhostavu, len to, že svojou absurdnosťou vystihuje v skratke výsledok transformácie na Slovensku.
Váhostavu hrozí trojročná stopka v obstarávaní Čítajte Až sa chce zvolať ono známe a často skloňované i zneužívané heslo: Tak pre toto sme v novembri 89 štrngali na námestiach?
Áno, asi preto, aby podnikatelia ako Široký a mnohí iní mohli získavať obrovské zákazky, aby na ich účty smerovali astronomické sumy z verejných peňazí – podľa portálu webu znasichdani.sk dostal napríklad Váhostav sám alebo v rámci konzorcií od roku 2005 do roku 2016 zákazky asi za miliardu eur.
A pritom verejnosť ako pôvodný majiteľ týchto prostriedkov doteraz ani poriadne nevedela, v akom vrecku vlastne skončia, kto, nakoľko efektívne alebo márnotratne s nimi naloží.
