Výsledok volieb v Sársku by ešte na začiatku roka spoľahlivo trafila drvivá väčšina analytikov. Štyridsať percent CDU/CSU a 29 percent SPD, čo sa za urien vysypalo, je však po repatriácii Martina Schulza z Bruselu a jeho titule „skokan zimy“ aj viac než prekvapenie a len o čosi menej než senzácia.
Hoci miliónová populácia Sárska nie je v celonemeckej mierke príliš reprezentatívna, samotný fakt, že SPD medzivolebne dokonca stratila – iba percento, ale stratila – letí do sveta ako prvý „setback“ Schulza.
Naopak skutočnosť, že CDU/CSU si zároveň zlepšili skóre z roku 2012 o 5,5 percenta, je pre Merkelovú dôvod nasadiť si, čo už dlho na nose nemala – ružovejšie okuliare.

Teda pred ďalšími dvoma spolkovými voľbami (Severné Porýnie-Westfálsko a Šlezvicko-Holštajnsko), ktoré do zásadnej debaty, či je Schulz iba – takpovediac – mašinou na prieskumy, alebo reálnou kancelárskou alternatívou, už povedia viac určujúceho slova.