AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Rusko na ex

Rusi nepijú pre radosť, ale preto, aby sa im rozostrilo videnie, aby vydržali surovú klímu v krajine.

Ilustračné foto (Zdroj: SITA/AP)

Sašenka vzal do ľavej ruky pohárik, nie taký obyčajný „horčičák“. Ale parádny, sviatočný. Do pravej uchopil skúseným hmatom fľašu. Bez akejkoľvek etikety. Geniálny ruský produkt samohonky, ktorý nemá vo svete obdobu.

V časoch „suchých“, keď ruské vlády v mene ochrany zdravia ľudu sťažovali prístup k lahodnému moku, sa Rusi naučili páliť si samohonky v pivniciach, kúpeľniach, komorách a garážach.

Sašenka nalial dve deci do môjho pohára a dve do svojho. Priamo sa mi pozrel do očí, nadýchol sa a pripravil sa na mohutný hlt.

Vďaka môjmu najlepšiemu ruskému priateľovi Sašovi Jevtušenkovi, kolegovi z Komsomoľskej pravdy, som nedlho po svojom príchode do Moskvy prenikla do ruskej kultúry pitia alkoholu. Čokoľvek a vždy sa pije na ex. Naraz. So zatvorenými alebo naopak s vytreštenými očami, ale nikdy nesmie na dne zostať ani slza. To sa nepatrí. Je to ako si grgnúť pri večeri.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Zvyk piť alkohol po „stakanoch“ je odrazom stavu duše Rusov, je zrkadlením sa spôsobu ich života.

Rusi nepijú preto, aby si pochutili. Alebo aby si spríjemnili obchodné rokovania. Aby sa dostali do nálady na stretnutí s milou. Pijú, aby sa im rozostril obraz všedného dňa. Aby zastreli realitu, ktorú žijú. Aby vydržali surovú klímu, politickú i tú ozajstnú. Aby zabudli, že nasledujúci deň nebude o nič lepší než ten dnešný.

Kedy sa to vlastne začalo, toto pitie s cieľom omámiť si mozog a znížiť prah citlivosti voči nespravodlivosti?

Storočia zlomu

Koncom 19. storočia vedci hodnotili úroveň pijanstva v rôznych krajinách Európy a v USA. Rusko vtedy skončilo na predposlednom mieste. Francúzsko, USA, Británia a ďalšie krajiny boli oveľa opitejšie. Lenže už začiatkom 20. storočia sa v Rusku vypili asi tri litre čistého alkoholu na osobu a rok. Stále to nebolo nič strašné.

V roku 1913 sa však spotreba zrazu zvýšila na päť litrov na rok a dušu. Alkoholizmus začal ohrozovať zdravie ľudí.

Prvá svetová vojna a mobilizácia v Rusku boli štartovým výstrelom pre prvú významnú protialkoholickú kampaň v ruskej histórii. Cár vedel, že s opitými vojakmi nijakú vojnu nevyhrá.

Cár si podpísal rozsudok smrti. K revolúcii 1917 by zrejme nedošlo alebo nedošlo tak rýchlo, keby Mikuláš II. dovolil ďalej Rusom opíjať sa kvalitným alkoholom a zabránil tak dramatickému rastu sociálneho napätia. Ľuďom vzali jedinú útechu v ťažkých časoch a neponúkli nič iné. Takéto počiny sa končia vždy tragédiou.

Oľga Čagadajevová

Podľa dobových úradných záznamov sa zdá, že po vyhlásení prohibície v roku 1914 spotreba alkoholu prudko klesá. Rus vraj razom vypije iba 0,2 litra alkoholu ročne. Klesala aj kriminalita, bolo menej úrazov. Minister spravodlivosti zasiahnutý antialkoholickým entuziazmom dokonca zastavil stavbu novej väznice.

Štatistiky však boli optimistickejšie než realita. Niekoľko týždňov aj občania vnímali boj s pitím ako prejav vlastenectva, snahu zachrániť monarchiu a zlepšiť svoje životy. Dlho im toto presvedčenie nevydržalo. A na zozname dôvodov, pre ktoré v roku 1917 padla dynastia Romanovovcov, bol podľa historikov aj jej boj za celonárodné abstinovanie.

Alkohol pre vyvolených

V každom prípade prvý ruský suchý zákon zásadne ovplyvnil život krajiny, ktorá je dnes svojráznym požívaním alkoholu celosvetovo preslávená.

Ako to vyzeralo po pár týždňoch od zavedenia suchého zákona v petrohradskej reštaurácii? Ľudia jedli chlieb a v šálkach na čaj mali víno, v pohároch namiesto vody vodku. Uprostred stola stál samovar plný koňaku.

Tento spôsob porušovania zákona mal svoje ďalekosiahle dôsledky. Pretože do reštaurácie chodili iba ľudia majetnejší. Robotník z továrne nemal šancu zohnať ani hlt vodky. Jedna fľaša by ho vyšla na viac, než bol jeho mesačný plat. Nie nedostatok chleba, ale ceny za alkohol, ktoré vzlietli do oblakov, zničili monarchiu.

Robotník alkohol potreboval rovnako ako krajec chleba. Pretože len to mu pomohlo prežiť hlad, chlad, dlhé petrohradské noci a absenciu akejkoľvek perspektívy.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

Neprehliadnite tiež

Jahnátek bude kontinuitou karikatúry

Spomedzi všetkých straníckych otrokov, ktorí prichádzali do úvahy ako kandidáti, vidí Jahnátek do agendy ÚRSO určite najhlbšie.

Nápoje a náboje (Sliacky)

Karikatúra MIkiho Sliackeho na štvrtok

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil. Väčšia blamáž než ukradnutá munícia sa ozbrojeným silám ani nemôže stať.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Prečo máme radi zlých chlapcov

Opozičný poslanec Marček vychvaľuje memoriál Jozefa Svobodu. Politici si už nerobia ťažkú hlavu z kontaktov s podsvetím, či s problematickými ľuďmi z biznisu.