Listom, ktorý v stredu preberie Donald Tusk od britského veľvyslanca, sa začína formálne rozvodové konanie.
Aktivácia článku 50, z ktorého urobil brexit najslávnejší paragraf Lisabonskej zmluvy – pozná ho každý kresťan, o čl. 49 či čl. 51 netuší nikto nič –, znamená nepochybne najväčší setback európskej integrácie.
S voľbou dátumu, hneď po rímskej oslave, mohla Theresa Mayová naložiť aj menej „symbolicky“, keby... Keby sa len sama nevohnala do časovej tiesne tým, že slávnostný výkop určila na koniec marca.
Netreba poznať ani text rozvodovej dokumentácie, ktorú v ďalšom kroku rozošle Tusk 27 lídrom, aby bolo zrejmé, že zhoršovanie vzťahov medzi členskými štátmi/Bruselom a Londýnom môže len akcelerovať.

Rozvody už bývajú také a 60 miliárd eur, ktoré chce Únia údajne vyžadovať ako odstupné („výstupné“), jasne avizuje, že (bájne) nulové varianty podľa dávneho vzoru Dzurinda - Zeman nie sú na stole. Nemôžu ani byť, manéver je asi tisíckrát komplikovanejší, než bolo delenie čs. federácie.