Nech budúcnosť prinesie čokoľvek, zápis černejším tušom do kroniky európskeho zjednocovania ako odchod Británie sa ešte nekonal.
Rozchod s jedným z najvýznamnejších členov je najväčšia strata a neúspech Únie, či sa obzeráme späť k Lisabonu, Maastrichtu, alebo až po Rímsku zmluvu.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Zjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?
Protibežnosť vzťahov a očakávaní, ktoré sa v konaní budú hlásiť o slovo, je navyše hrozbou, že môže byť horšie.
Minimalizácia strát, hospodárskych i reputačných, by mala viesť ako určujúci princíp pri rokovaniach Brusel aj Londýn. Istoty však niet, keďže nižšie záujmy, s domicilom na britskej či niektorej z veľkých európskych scén, sa budú s najvyšším imperatívom biť.
Rozmotávanie zväzku môže takto vyústiť aj do koncovky najhorších vzťahov medzi Britániou a kontinentom, čo pamäť siaha.
Je len a len na politikoch, aby princíp zdochnutej kozy z rokovaní vynechali.
