v roku 1994, tak si zvyšujú aj v poslednom roku pred voľbami. Jediné, čo sa okrem pocitu tohto poznania zvyšuje, je cena za uspokojenie sa s týmto zvýšením si. A opäť to bol robotnícky vodca Ján Ľupták, ktorý svojím prostorekým jazykom oznámil, o čo vlastne vnútri súčasnej krízy ide (samozrejme, nebudeme ani od J. Ľuptáka očakávať, že zaznamenal zložitosť vnútrokoaličných sporov v ich komplexnosti, hoci podľa istej reklamy nič nie je nemožné): "O národnej banke naša strana zastáva názor, že ak, tak teda v bankovej rade by Združenie robotníkov Slovenska malo z piatich mať zastúpenie dvoch." Slová bankového experta ZRS (určite sa čo-to priučil u svojej svokry) s oneskorením jeden a pol roka potvrdzujú to, čo J. Ľupták povedal už vlani, keď sa jeho robotnícka česť končila v Slovenskej poisťovni - o privatizácii vo Fonde národného majetku rozhodovalo HZDS, rovnako aj zámer ministra financií S. Kozlíka zvýšiť nezávislosť centrálnej banky nezávislými expertmi nominovanými vládou sa mal týkať iba odborníkov z radov HZDS (tí nielenže by vedeli, o čo sa vlastne novelou o NBS hrá, ale boli by schopní aj jednotným postojom paralyzovať rozhodovanie zvyšku bankovej rady). A to je niečo, čo J. Ľupták pokladá za neprijateľné (nebudeme sa asi čudovať, že ako verný koaličný spojenec sa chce podieľať aj na prípadnom ohrození stability slovenskej meny, ak dôjde k cieleným personálnym zmenám v bankovej rade NBS, pretože ešte predtým očakáva zo svojho postoja nemalý profit).