Chudoba plodí len chudobu

ová úroveň najchudobnejších vrstiev je v tomto chápaní vyjadrením majetkovej úrovne spoločnosti. Z prostého dôvodu, ktorý sa objavuje vo vážnych i satirických poukazoch na súčasný stav slovenského národno-štátneho hospodárenia. Nedá sa spoľahnúť na to, že ekonomiku štátu spasí niekoľko veľkopodnikateľov s daňovými odkladmi a úľavami. Oproti tomu je jasné, že jej stabilný základ budú financovať "drobní" platiči. Takáto situácia bude aj vtedy, keď nebude existovať štátny protekcionalizmus a korupcia. Môžeme vyčítať súčasnej opozícii, že jej trvalo nejaké štyri (prípadne viac) roky, kým na to prišla. Faktom však je, že o tejto pravde vedeli odbory a prinajmenšnom od svojho zjazdu pred rokom o nej informovali. Napriek tomu sa vláda usilovala prehĺbiť majetkový rozdiel medzi privatizačnými novozbohatlíkmi (ktorí už výchovou a vzdelaním nemajú ani najmenšiu šancu stať sa buržoáziou) a radovým obyvateľstvom. Je zbytočné vyratúvať, kde všade vláda občajnému človeku sľúbila a nedala. Toto účtovanie sa práve odohráva v rokovaniach medzi odbormi a jednotlivými parlamentnými stranami, z ktorých mnohé akceptujú postoj odborov takmer bez výhrad. Z prostého impulzu - vladovláda opäť navrhuje zvýšiť daňové zaťaženie najchudobnejších (od ktorých sa odvíja bohatstvo štátu) na 55 percent, svojich privatizačných kamarátov chce však zaťažiť len štvrtinovým podielom na tvorbe štátnych príjmov.