Už teraz nám chýbate, povedal prezident EÚ Donald Tusk, keď dostal do rúk oficiálnu písomnú žiadosť Veľkej Británie o vystúpenie z Európskej únie. Situácii akoby dodával vážnosť detail, že odkaz z Londýna cestoval do Bruselu vlakom – žeby náznak návratu k starým časom?
Deň, keď sa brexit zmenil z abstraktného výsledku hlasovania na konkrétne kroky, spúšťa zároveň sériu udalostí, o ktorých s istotou vieme len to, že budú zložitejšie ako samotné ľahkovážne a nahnevané vhodenie hlasovacieho lístka do urny.
Bulvár, ktorý napomohol rozdúchavať rozvodové vášne, si už našiel iné výživné témy – napríklad odhalené kolená britskej premiérky Mayovej a jej škótskej kolegyne Sturgeonovej. Dlhšie akurát doznievala a ešte bude doznievať pachuť negatívnych emócií, ktoré vyústili až do krajností (vražda poslankyne Coxovej podporujúcej "remain", či zabitie Poliaka).
Že sa každý rozvod dá prežiť, vedia Slováci a Česi z vlastnej skúsenosti. Hoci porovnanie trochu kríva. V našom prípade išlo o rozdelenie štátneho útvaru (budú oveľa podobnejší problém riešiť onedlho Briti?) a nie o vystúpenie z väčšieho celku.
A napokon, práve vďaka tomuto väčšiemu nadnárodnému celku, do ktorého sme – každý osve – vstúpili, nebol rozchod až taký bolestný.
