So spisovateľom Dragom Jančarom sa zhováral Igor Daniš, ekonóm a publicista. Preložila Stanislava Repar.
Milan Kundera vo svojej slávnej eseji Únos Západu vymedzil strednú Európu ako priestor medzi Nemeckom a Ruskom. Vzhľadom na posledný vývoj, neobávate sa, že by mohla byť opäť unesená?
"Samozrejme, že som znepokojený, veď kto by nebol? Európa bola v našich projekciách pevnosťou blahobytu a bezpečia. A odrazu žijeme znova v neistote pred otázkou, čo bude zajtra, ak sa budú veci do budúcnosti ďalej takto vyvíjať."
“Keď Francúzi, Nemci, Rusi a Briti nevedeli skončiť s vedením vojen o ovládnutie či šírenie svojich veľkých a malých impérií, my sme tu nejako predsa len dokázali spolunažívať od Černovíc až po Terst.
„
Prečo sa v našom regióne znovu rozmohol nacionalizmus? Prečo sa liberálne myslenie stalo takým zaznávaným?
"Máme tu výrazne chaotický stav, v ktorom vyhrávajú demagogické a záujmové skupiny. Nie je tu už veľa priestoru na liberálne – a je otázne, či vôbec nejaké idey."
V dokumentoch OSN sa nachádzajú iba pojmy západná a východná Európa žiadna stredná Európa. Ako sa na´to pozeráte?
"Naozaj spoločný európsky priestor vznikne až vtedy, keď sa skúsenosť ľudí, ktorí žili za železnou oponou, stane súčasťou spoločného európskeho povedomia. V dobrom aj v zlom.
Teraz jestvujú iba klišé o temnom živote a represii vo východnej Európe, ktoré sa, samozrejme, zakladajú na pravde, no bolo tu aj veľa humoru, solidarity, živého umenia, odporu, všeličoho, čo spadá do spoločného európskeho povedomia.
Chcem tým povedať, že nemôžeme preskočiť polstoročie diktatúr a socialistického realizmu a tváriť sa, akoby sme súviseli iba s parlamentarizmom a krásami fin de siècle."

Mnohí sa dnes obracajú na východ s túžbou, že tam nájdu viac pochopenia.
"V komunizme sme boli spojení nasilu, no nesmieme zabúdať, že väčšina malých národov strednej Európy sa emancipovala v duchu slovanskej idey. V rámci Rakúsko-Uhorska bola táto idea mimoriadne silná, kultúrne a politické názory v ňom intenzívne krúžili.
Slovinci napríklad udržiavali viac kontaktov s Čechmi ako so Srbmi, hoci pociťovali obdiv k srbským hrdinským vzburám proti Turkom. Rusi sa na Slovanov v monarchii pozerali s nedôverou, Česi, Slováci, Slovinci a ďalší, naopak, videli v Rusku svojho záchrancu.
To bol omyl, ako sme videli, ale jazyková blízkosť je tiež istým základom na spoluprácu a každá spolupráca je dobrá."