Autor je umelec a publicista
Po vikendových televíznych diskusiách, na ktorých sa zúčastnili aj poslanci ĽSNS, sa opäť vynorila otázka, či je správne dávať zakukleným neonacistom priestor v najsledovanejších médiách. Táto dilema nie je nová a nové nebude ani konštatovanie, že jednoznačnú odpoveď nemáme.
Áno, ĽSNS predstavuje pre demokraciu hrozbu. V minulosti sa nakoniec tí istí ľudia, ktorí dnes spolu s Kotlebom sedia v parlamente, otvorene priznali, že ich cieľom je zrušenie demokratického systému. Z tohto dôvodu aj Najvyšší súd predchádzajúcej strane Mariána Kotlebu zakázal činnosť.
Takisto vieme, že v Kotlebovej strane našlo uplatnenie mnoho ľudí, ktorí sa na sociálnych sieťach hlásia k fašistickej a rasistickej ideológii. Otázkou teda nie je to, či je ĽSNS neškodná strana, ale to, ako na hrozbu, ktorú predstavuje, reagovať.

Na jednej strane nemožno zabudnúť na Adolfa Hitlera, ktorý využil slabosť demokratického systému, aby ho zvnútra ovládol a zmenil na najhrôzostrašnejší režim 20. storočia. Na túto skúsenosť reflektuje koncept brániacej sa demokracie, podľa ktorého sa demokracia musí aktívne brániť pred silami, ktoré sa ju pokúšajú zvnútra zničiť.
Na druhej strane máme k dispozícii kvalitné analýzy, ktoré mapujú už niekoľko desaťročí vývoj na politických scénach prakticky všetkých európskych krajín a ktoré ukazujú, že vylúčenie extrémistov z verejnej debaty pre nich neznamená automaticky stratu popularity a podpory medzi voličmi, niekedy je to presne naopak.