Spoločný parlamentný výbor (SPV) Európskej únie a SR v stredu v Bruseli konštatoval, že odporúčania, ktoré sformuloval v júni v Bratislave, boli splnené iba čiastočne. Tomu zodpovedá aj výsledný postoj SPV, podľa ktorého by Slovensko malo byť zahrnuté do pokračujúceho procesu rozhovorov o rozšírení EÚ, čo však neznamená to isté ako pozvanie na rokovania o vstupe do EÚ. Ak si niekto robil ilúzie, že na zmenu hodnotenia Slovenska západným svetom postačí zvolanie dvoch okrúhlych stolov, selektívne a neúplné doplnenie kontrolných výborov nad tajnými službami o zástupcov opozície a schválenie vládneho memoranda, ktoré konštatuje, že zákon o menšinových jazykoch nie je potrebný, bude zrejme takýmto výsledkom sklamaný. Nič viac však SR pri súčasnom stave jej vnútropolitických pomerov dosiahnuť nemohla a ani nemôže.
Dôvodov, prečo Slovensko vypadáva z integračných procesov, je podstatne viac, ako mohli pokryť tri stručné odporúčania SPV. A ani ich prípadné dokonalé splnenie by ešte neznamenalo, že SR spĺňa všetky politické kritériá pre vstup do EÚ. Ešte stále je tu kauza Gaulieder, zmarené referendum, podozrenia z účasti tajnej služby na trestných činoch, politické zásahy do vyšetrovania, netransparentná privatizácia... A k nim po bratislavskom zasadaní SPV ešte pribudli nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu parlamentom, navrhovaná novela zákona o NBS, ktorá má viesť k obmedzeniu jej nezávislosti, a pokus vlády zlikvidovať tlač zvýšením DPH. Spolupredseda SPV H. Bösch v stredu potvrdil, že odporúčania SPV boli "úplným minimom". Dalo by sa to povedať aj tak, že to bola akási skúška ochoty vládnej koalície začať plniť politické kritériá pre vstup do EÚ. Slovenská vládna garnitúra jedno odporúčanie fakticky odmietla (menšinové jazyky), druhé splnila len čiastočne (osobitné kontrolné výbory) a tretie len deklaratívne (dialóg). Nebola schopná ani toho, aby vierohodným spôsobom vyslala aspoň signál o ochote zmeniť svoju politiku, ktorá je príčinou integračných problémov SR. Vládna koalícia v skúške SPV skrátka neobstála.
