Žijeme vo svete, aj v tom ekonomickom, keď základné poučky prestávajú platiť a očakávania ekonomických analytikov sa dostávajú na úroveň predpovedačov počasia. Až na to, že kým predpovede meteorológov menia sily, na ktoré zatiaľ nemáme vplyv, prognózy ekonómov menia ľudia.
A tak sa už dva roky boríme s otázkou, či, kedy a aká bude v eurozóne inflácia. Či sa zmenia základné úrokové sadzby, alebo či Česká národná banka prestane nakupovať eurá, aby udržala kurz koruny na istej úrovni. A odpovede sú stále nesprávne.
Kým prognostici mienia jedno, šéfovia centrálnych bánk robia iné.
Česká banka bude aj naďalej pokračovať v intervenciách Čítajte Podobne je to s ďalšími rozhodnutiami. Napríklad Česko už viac ako desať rokov odsúva prijatie eura, ku ktorému sa zaviazalo v prístupovej zmluve do Európskej únie.
Ani teraz – keď jeho ekonomika je na prijatie eura pripravená najlepšie v histórii – neplánuje začať rozhovory o tejto téme. Hoci záväzok nie je časovo obmedzený, Brusel akosi predpokladal, že tak všetky krajiny urobia, hneď ako budú plniť kritériá.
Je však dosť možné, že po brexite už na Čechov nikto nebude mať páky, aby ich prinútil plniť si svoje záväzky, keďže česká politická scéna je v tejto otázke výrazne rozpoltená a roky viac naklonená alternatíve zachovania koruny.
A brexit je aj pre krajiny, ktoré nechcú euro – ale nevyrokovali si absolútnu výnimku, ako to svojho času spravila Británia –, precedensom. Pričom Únia sa už celé roky správa tak, akoby jej vlastne bolo jedno, či si členské krajiny plnia svoje záväzky, alebo nie.
