Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Debata o zmenách zákona o službách zamestnanosti vniesla do parlamentu po dlhom čase typický pravicovo-ľavicový súboj.
Liberáli obhajovali systém, ktorý firmám umožňuje využívať nezamestnaných po celé mesiace ako lacnú pracovnú silu bez zamestnaneckých istôt, sociálni demokrati zasa presadzovali zmeny, ktoré tomu majú zabrániť.
Bývalý minister práce za SaS označil poľnohospodárov za obete zmien, čo má v slovenskom kontexte istý cveng. Lenže v skutočnosti nehovoril o roľníckych robotníkoch/zamestnancoch, ale o majiteľoch poľnohospodárskych firiem.
Trvalá životná neistota
Aj mne jeden z nich vysvetlil, že nezamestnaní sa im hodia, lebo s nimi môžu podpísať dohodu formálne na celý rok, ale pracovať ich zavolajú, len keď ich potrebujú. Keď je vhodné počasie, keď paradajky dozrejú, keď zákazníci dajú objednávku. A podľa toho im aj zaplatia, iba toľko, nakoľko ich aktuálne potrebujú.
Takže pre pracujúcich žiadna stála práca, žiadny stály príjem. Jediné, čo je v tomto systéme trvalé, je absolútna životná neistota nezamestnaného: nikdy dopredu nevie, kedy zarobí, a nikdy nevie koľko.
Nemá šancu sa postarať o rodinu, zabezpečiť si bývanie, nemôže si naplánovať ani len kúpu televízora či objednať internetové pripojenie. Vlastne si vo svojom živote nemôže plánovať nič. Hlavne, že firma ušetrí na nákladoch.
Podnikatelia v poľnohospodárstve u nás ozaj nemajú ľahký život. Pomôcť im však treba v boji s obchodnými reťazcami a presadzovaním ich produktov, nie na úkor ľudí, ktorí sú bez práce. To však liberálom nevonia.
Každý si rád privyrobí
Jozef Mihál vytrvalo ignoruje, že Zákonník práce umožňuje zamestnanie na sezónne práce. Síce na niekoľko mesiacov v roku, ale zamestnanie. S garantovaným platom, pracovným časom, bezpečnosťou pri práci, dovolenkou či príspevkom na stravu a príspevkom na budúci dôchodok alebo „péenku“.
