Autor je filmár
„Keby som mal voliť medzi pravdou a krásou, volil by som krásu. Je pravdivejšia než pravda sama." Takto som začínal film Cesty Slovenskom, ktorý bol dokončený pred šiestimi rokmi. Odvtedy pretieklo veľa vody našimi riekami a mnohé sa na Slovensku zmenilo. Dúfam, že je tu stále prítomná krása, lebo o pravde tak trochu pochybujem.
A tak sa veľmi teším, že po dlhých prípravách sa môžeme spolu s tímom pustiť do nakrúcania ďalších dvoch filmov o Slovensku. Jeden bude práve o tej kráse a ten druhý bude o odvrátenej strane Slovenska. Neviem, ktorý bude pravdivejší a ktorý sa bude ľahšie nakrúcať, ale čo viem, je to, že sa teším na ďalšie cestovanie po Slovensku.
“Často sa stáva, že v noci pri záberoch pohybujúcich sa hviezd nám pracuje niekoľko fotoaparátov a kamier naraz. A verte tomu, že monotónne cvakanie uzávierok fotoaparátov je veľmi dobrá uspávanka...
„
Ukázať zamŕzanie aj rast
Počas posledných dvoch filmov Cesty Slovenskom a Divoké Slovensko som absolvoval vyše 150-tisíc kilometrov našou krajinou. Dá sa povedať, že ju celkom dobre poznám, ale stále nachádzam miesta, kde som ešte nebol, a predovšetkým stále nachádzam nádherné príbehy.
Rozhodli sme sa, že naše putovanie pekným Slovenskom sa pokúsime ukázať najmä netradične. Jednak netradičnou kamerou, ktorá naplno práve tu vyzdvihne krásu vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Chceli by sme ukázať deje, ktoré síce veľmi dobre poznáme, ale málokedy sme ich videli.
Zamrznutie vodopádu či jazera, rast cencúľa na streche oravskej liptovskej drevenice, rast snežienok či kvitnutie kvetov ovocných stromov na myjavských kopaniciach v časozberných záberoch, alebo naopak, ultra spomalené zábery bleskov pri búrke, výstrek Herlianskeho gejzíru alebo odlet semien púpavy na lúkach v Poloninách.
Pokúsime sa nájsť známe i neznáme príbehy a protagonistov, ktorí tu zanechali svoje nezmazateľné stopy. Radi by sme sa venovali objavovaniu toho menej známeho a zabudnutého, ale rovnako krásneho ako notoricky známe miesta či pamiatky.
Máme aj morské pobrežie
Práve pri potulkách Slovenskom som si uvedomil, aké je rozmanité. Okrem morského pobrežia je obdarené úžasnou rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj drevených kostolov, hradov a kaštieľov, ktoré si dokázali zachovať svoju jedinečnosť až do dnešných dní. A vlastne máme tu aj morské pobrežie.
Síce staršieho dáta, z obdobia treťohôr, keď bol Sandberg na Devínskej Kobyle striedavo morským dnom, útesom či súčasťou pobrežného ostrovného systému. A Sandberg mám na dohľad z balkóna. Dokonca aj počujem našich „papagájov“ – včelárikov zlatých, keď sa vrátia po svojej zimnej anabáze v Afrike, ale tí už hrali v Divokom Slovensku.
Budem sa tešiť na hľadanie dverí na Oravskom hrade, z ktorých vychádzal Max Schreck ako gróf Orlok vo filme Nosferatu, Symfónia hrôzy nemeckého režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua z roku 1922, ktorý sa nakrúcal nielen na Oravskom hrade. Muranau sa snažil nahradiť Transylvániu slovenskými lokalitami, a tak sa vo filme dajú identifikovať Orava, Vysoké Tatry, Jánošíkove diery, Vrátna dolina, ale aj Starhrad nad riekou Váh pri Strečne. Dokonca tu vidíme už neexistujúci postrach pltníkov – legendárne skaly Margita a Besná.
Myslím, že Murnau si dobre vybral zo Slovenska. Určite sa sem vyberieme s kamerou aj my.
Ak počasie dá
Osobne sa teším na návštevu Zamaguria, nádhernej prírody v okolí rieky Dunajec v Pieninách a neďalekého Ľubovnianskeho hradu, kde máme vymyslenú jednu krásnu dramatickú scénu, ak s nami bude spolupracovať najmä počasie.