Hoci u predsedu Danka je „historické“, na čo siahne – koalícia Smer-SNS-Híd, bratislavský summit, rokovacia novela, poprava Holjenčíka – v prípade zmeny Ústavy zabil klinec po hlave.
Malé nedorozumenie, ktoré sa netýka iba jeho, je akurát jedno: Mečiarove amnestie prídu pod nôž až o týždeň či dva, historické je tu a teraz čosi iné.
Ústavná väčšina 124 hlasov vo štvrtok postulovala, že ona sama či akákoľvek iná ústavná väčšina, ktorá sa zloží niekedy v budúcnosti, môže zrušiť KTORÚKOĽVEK amnestiu či milosť, „ak odporuje princípom právneho a demokratického štátu“.
Mečiar sem, Lexa tam, ak Kiska podpíše orezanie vlastných právomocí – a podpíše – tak všetci tí Slováci, ktorí kedy boli amnestovaní a omilostení (eventuálne aj so skráteným trestom), sa musia odteraz len modliť, aby nejakých 90 (+) poslancov neusúdilo, že práve ich milosť či amnestia neboli úplne v súlade s menovanými princípmi. Lebo ak tak 90 (+) usúdi, je zle.
Debata, že v parlamente predsa nesedia šialenci, je iste inšpiratívna. Keď ale Danko sám vyzdvihuje – teraz pozor – „inštitút opravy amnestií“ tým, že čo ak „prezident zlyhá“, alebo čo ak bude „finančne motivovaný“ (alebo opitý pod obraz Boží – dodajme my), tak bezpečný pred Dankom a väčšinami na jeho obraz sa nikto nebude cítiť.
