Návrh štátneho rozpočtu sa stal "bojiskom" koaličných strán v najnevhodnejší čas - v predvolebnom roku, keď by sa vláda celkom logicky mala usilovať o čo najpriaznivejší dojem medzi svojimi voličmi. V takýto predvolebný čas sa však aj veľké politické priateľstvá stávajú príťažou, lebo všetci sú si konkurenciou, a tí, čo majú veľmi podobných voličov, sú si príťažou najväčšou (ťažko možno očakávať, že SNS sa bude usilovať o voličov DS a preto zmení rétoriku - keď najväčší voličský potenciál SNS sa nachádza medzi voličmi HZDS, čo platí, samozrejme, aj naopak). Nie je vylúčené, že predvolebná konkurencia stojí o.i. (okrem iného, ale toto "iné materiálne" spoznáme až po hlasovaní o rozpočte a o NBS) v pozadí súčasných sporov medzi HZDS a SNS.
Ak si totiž uvedomíme, že SNS vyžaduje od ministerstva financií pre svoje rezorty niečo vyše jednej miliardy Sk, nemôže byť tento "smiešny" peniaz skutočnou príčinou súčasných prekáračiek, pri ktorých vychádzajú najavo niektoré fakty, nemilé obom súperom. O "smiešnom" peniazi hovorím preto, že ak by sme aj akceptovali novú rozpočtovú metodiku S. Kozlíka, že budeme hovoriť len o fiskálnom schodku štátneho rozpočtu, ktorý z akýchsi dôvodov nemôže prekonať magickú hranicu 5 mld, stále nám tu zostáva reálny rozpočtový schodok, ktorý na budúci rok bude podľa niektorých ekonómov skutočne hrozivý (napríklad podľa I. Mikloša bude musieť štát na budúci rok emitovaním štátnych dlhopisov zabezpečiť zdroje v sume 91,2 mld Sk, podľa B. Schmögnerovej treba na krytie dlhovej štátnej služby na budúci rok počítať so sumou 66 mld). A z tohto hľadiska - a z hľadiska toho, čo môže koaličný spor znamenať pre voličov oboch strán - je rozdiel napríklad medzi 91,2 a 92,5 mld skutočne smiešny.
