. Zmluva by mala platiť do 31. 12. 2003, a ak by STV od nej odstúpila, koproducentovi by zaplatila odstupné za každý zvyšný mesiac vo výške priemerných príjmov z reklamy a sponzoringu. V rozpočte STV na rok 1998 jej manažment síce očakáva z reklamy iba 260 miliónov, pričom v roku 1996 to bolo 441 miliónov a tohto roku to malo byť 350 miliónov, v návrhu zmluvy o prenájme druhého kanála, lebo o nič iné nejde, však "príjmy z reklamnej alebo sponzoringovej činnosti sú príjmami koproducenta".
Úvahy o možnom prenájme druhého kanála jestvujú odvtedy, čo parlament schválil zákon o neprivatizovaní STV 2 a pochoval plány spoločnosti PRO TV privatizovať ho. Poslanec Milan Ftáčnik nedávno predložil ďalší návrh novely zákona, ktorý by mal v praxi zabrániť aj prenájmom kanálov a vniesť poriadok do spolupráce vysielateľov zo zákona (STV a Slovenský rozhlas) s externým prostredím.
Hoci väčšina pozorovateľov dáva medzi tajomného koproducenta a spoločnosť PRO TV znamienko rovnosti, spoločnosť to popiera. Tak ako v prípade Štúdia Beta sa však môže nájsť zamestnanec STV, ktorý si založí eseročku, stane sa koproducentom a bude sa nabaľovať na úkor STV s požehnaním jej vedenia a Rady STV, ktorá pokojne navrhne ústrednému riaditeľovi Kubišovi odmenu vo výške 50 percent z trojmesačného platu za obdobie, v ktorom sa prevalilo, že si kúpil Mercedes a nepravdivo informoval koncesionárov o tom, z akých prostriedkov. Nehovoriac o tom, že I. Kubiš vedie STV k väčšej strate ako minulý rok a k menšej ponuke budúci rok, pritom však s väčším počtom zamestnancov. A to ešte pred rokom hovoril o prezamestnanosti v STV. Je však možné, že v jeho matematike 2673 je o 400-500 menej ako 2491. Potom aj zjavne nevýhodné zmluvy možno označiť za výhodné. Určite však nie pre televízneho koncesionára a daňového poplatníka, ktorí sa musia podieľať na financovaní STV.
