Najprv únos prezidentovho syna zľahčovali. Akoby to bola len pochabosť, za ktorú stačí niekoho pokarhať.
Potom zistili, že je to vážne. Že krv na prstoch pred verejnosťou neskryjú. Zločin zabalili do právneho paškvilu od Mečiara a uložili do trinástej komnaty národa. Nech zapadne prachom.
Anna Remiášová, ktorej strojcovia útoku zabili syna, na to nepristúpila. Ona príbeh únosu žila na vlastnej koži. V bolestiach. Bez nápravy. A nedovolila, aby naň sadol prach.
Nikdy nevzdala boj za potrestanie tých, ktorí jej upálili syna Čítajte Ten príbeh žil aj korunný svedok Oskar Fegyveres. Róbert Remiáš bol jeho spojkou po tom, ako ostal bez istoty a bez domova. Pravda mala pachuť ťažoby, ktorú hrdinsky vláčili.
Do učebníc sa raz dostanú historické fakty: dátumy, meno obete, počet obvinených, Mečiar a Lexa. A medzi riadkami budú tiecť príbehy Remiáša, jeho matky a Fegyveresa.
Je dôležité, aby sme na tieto príbehy ani po zrušení amnestií nezabudli.
