Autor je publicista a historik, pôsobí v Living Memory
V sobotu 1. apríla 2017 má premiéru pôvodná hra Slovenského národného divadla Elity, ktorú režíroval skvelý Jiří Havelka a dramaturgicky sa na nej podieľali Miriam Kičiňová a Daniel Majling.
“Naša súčasná mizéria sa začala už pri rozhodnutí, že trestný postih kohokoľvek v súvislosti so Sviečkovou manifestáciou z marca 1988 by nebol vhodný. Nenastoľovanie spravodlivosti sa postupne nabaľovalo ako snehová guľa až po traumatizujúce mečiarovské amnestie a beztrestnosť korupcie prepojenej s politickými špičkami.
„
Na reklamných pútačoch v uliciach Bratislavy je hra uvádzaná ako Elity - Minulosť je pred nami. Nie je to žiadny prvoaprílový žart, ale veľmi realistické zhodnotenie spoločenskej atmosféry a zároveň na slovenské pomery veľmi odvážny počin.
Hra mapuje psychologický profil „elít“ profitujúcich z minulého režimu, ktoré sa po krátkej neistote v novembri 1989 rýchlo zorientovali v novej situácii. Etablovali sa vo významných politických funkciách, vo veľkej miere ovládli podnikateľský sektor a postarali sa o oligarchizáciu našej „unesenej krajiny“. Mimoriadne ma teší, že som mohol stáť pri zrode tejto hry.
Čestní nemali šancu?
Bolo vôbec možné, aby ľudia pri hľadaní spravodlivosti a šťastia v rodiacej sa demokratickej spoločnosti, stojaci na námestiach v novembri 1989, frustrovaní z normalizačnej strnulosti, pretvárky a ponižovania zo zaostávania Československa v porovnaní so Západom, mali šancu konkurovať týmto „elitám“? Musíme si naliať čistého vína.
„Bežní“ občania s priemerným alebo dokonca nevhodným kádrovým profilom a chrbtovou kosťou nemali rovné šance s príslušníkmi rozviedky ŠtB, ktorí sa pod diplomatickým krytím v západných metropolách venovali podrývaniu demokratických vlád a rôznym dezinformačným operáciám pod taktovkou KGB.
Popritom sa totiž učili spoznávať aj princípy trhovej ekonomiky a rozvíjali cenné služobné kontakty s novinármi, podnikateľmi a politikmi. Neskôr už v ponovembrovej spoločnosti to do dôsledku využili rovnako ako kontakty s KGB.
Vrhli sa na zakladanie investičných fondov a vykrádanie závratných finančných súm z vtedy ešte štátnych bánk. Veľmi dobre si porozumeli s niektorými absolventmi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), čo bola vlastne kádrová liaheň starostlivo režimom vybraných, lojálnych mladých ľudí preverovaných ŠtB pred štúdiom a v konečnom dôsledku schvaľovaných ÚV KSČ.
Zbabrali to disidenti?
Po štúdiu ešte počas minulého režimu sa z nich stávali napr. pracovníci podnikov zahraničného obchodu, diplomati alebo príslušníci ŠtB. Takmer všetci si ešte lepšie porozumeli pri mečiarovskej privatizácii a pri investovaní do „perspektívnych“ politických štátotvorných subjektov.
Boli ochotní obetovať svoj charakter, osobnú česť, udávať svojich priateľov, aby boli na vrchole pred rokom 1989 a sú na ňom aj dnes.
Dalo sa vôbec niečo urobiť, aby títo ľudia neprežrali Slovensko so svojím naučeným karieristickým a klanovým správaním ako rakovina?
