"Ako sa voláš?” pýta sa nižšia žena v športovom saku asi meter a pol vysokého bieleho robota s prívetivou okrúhlou tvárou, v ktorej oči nahrádzajú dve kamery.
Robot sa k nej nakloní, rozšafne zagestikuluje rukami a povie: “IBM je technologická spoločnosť. Bolo radosť s tebou hovoriť,” otočí sa a začne sa smiať ako maniak. Potom sa začne obzerať okolo seba.
Je zjavne zmätený, lebo je obklopený skupinkou ľudí, ktorí si od plastovej postavy udržujú úctivý odstup. Robot má problém – nevie si z davu vybrať jedného človeka, na ktorého sa má sústrediť.
Podobnú scénu, akurát odohrávajúcu sa medzi ľuďmi, vidíte na kongresoch aj konferenciách. Vždy keď expert dokončí svoj príhovor, zhmotní sa okolo neho hlúčik ľudí.
Medzi rečníkom a svorkou ľudí v oblekoch zavládne chvíľkové napätie. Nikto nechce prehovoriť prvý. Nepríjemný moment nakoniec vždy niekto z hlúčika prelomí a ľudsky nadviaže kontakt – začne rozprávať.
Ukázalo sa, že pred robotom majú ľudia väčší rešpekt ako pred ľuďmi aj napriek tomu, že sa scéna odohrala na veľkej technologickej konferencii IBM. V hlúčiku postávala skupina ľudí z IT biznisu, programátorov a výskumníkov. Robotovi sa prihováral málokto. Bolo cítiť, že ľudská svorka má obavu z toho, že sa nepodarí prelomiť ľady.
Možno tušili, že robot mal naozaj problémy. Zápasil s chaotickým prostredím aj s internetovým pripojením, ktoré malo podchvíľou problém zvládať tisícky mobilov, tabletov a počítačov návštevníkov.
Telo robota v miestnosti bolo totiž v skutočnosti len stelesnením umelej inteligencie s názvom Watson, ktorá beží v obrovských výpočtových strediskách IBM. Rozhodnutia nevznikali v bielom plastovom tele robota, ale v kremíkovom mozgu v kilometre vzdialenej serverovni.
Tam bežal program, ktorý vie rozoznať ľudskú reč aj tvár a pochopiť obsah obrázka či emocionálny tón konverzácie. Zároveň vie nájsť odpoveď na komplikované otázky - v minulosti porazil ľudí vo vedomostnej súťaži. Spojenie medzi telom a mozgom robota bolo však narušené, a preto ostal zmätený a tak trochu komický.
Zmena, ktorú nevidno
Robot s telom a rukami by zodpovedal predstave o tom, aké stroje raz nahradia ľudí. Univerzálny stroj podobný človeku, ktorý bude vykonávať akúkoľvek prácu. Presne tieto roboty však ešte dlho neuvidíme. Nebudeme ich vedieť vyrobiť.
Predstavte si, že chcete vytvoriť robota, ktorý by podal dôchodcovi pohár vody. “ Musel by pochopiť reč staršieho človeka a tá môže byť príliš tichá alebo zle zrozumiteľná.
Musel by sa orientovať v rôznych typoch domácností, musel by vedieť nájsť skriňu a vybrať z nej priehľadný pohár, naplniť ho tak, aby sa voda nerozliala a priniesť ho dôchodcovi. Všetky tieto úlohy sú pre robota dnes ťažké. Sú to vedecké problémy,” vysvetľuje v príhovore na konferencii Sabine Hauertová, ktorá prednáša robotiku na univerzite v Bristole.
Oveľa skôr ako univerzálne roboty prídu tie špecializované. V skutočnosti s nimi žijeme už desiatky rokov. Špecializovaný robot je napokon aj práčka, umývačka riadu či zváracie rameno v továrni na autá. Aj tieto roboty ľudia viac či menej očakávajú, aj keď pravdepodobne výrazne podceňujú, nakoľko budú inteligentné a ako rýchlo nás dokážu nahradiť.
Najväčšiu zmenu ekonomiky aj spoločnosti však prinesú neviditeľné softvérové roboty, ktoré dnes väčšina ľudí ani nevníma ako umelú inteligenciu.
